Verím v Stvoriteľa neba i zeme (3.)
V Nicejsko-carihradskom vyznaní viery žiadne z vyjadrení nie je náhodné ani zbytočné. To platí aj o pravde, ktorej sa budeme venovať pri písaní týchto riadkov. Cirkev musela povedať jasne, že Boh stvoril nielen svet duchovný, ale aj ten pozemský. Niektoré gnostické sekty totiž verili v existenciu dvoch bohov, kde jeden – dobrý stvoril všetko duchovné, kým ten druhý – zlý, stvoril matériu.
Všetko, čo stvoril Boh, je hodné obdivu
Hľa, tu je nebo i zem. Volajú, že boli stvorené, lebo sa menia a zamieňajú. Tiež volajú hlasno, že sa sami neurobili, ale preto jestvujú, lebo boli stvorené. Nejestvovali teda prv, aby sa sami mohli stvoriť. Ty, Pane, ty si ich teda stvoril. Sú krásne, dobré a jestvujú, lebo i Ty si krásny, dobrý a jestvuješ. Pravdaže, nie sú zas také krásne a dobré a nejestvujú takisto ako Ty, lebo v porovnaní s tebou nie sú vlastne ani krásne, ani dobré, ani nejestvujú. Vieme to a za túto svoju vedomosť Ti ďakujeme. (Augustín, Vyznania, 11,4).
Celý svet bol stvorený z ničoho
Na začiatku stvoril Boh nebo a zem. Ako si však mohol stvoriť nebo a zem a akým nástrojom si vytvoril také veľkolepé dielo? Zaiste nie ako umelec, ktorý umelecké dielo tvorí z nejakej látky podľa svojho vnútorného pohľadu, ktorý chce vtlačiť do svojho diela. Umelec dáva tvar hmote už jestvujúcej a schopnej tvar prijať, napríklad zemi, kameňu, drevu, zlatu a podobným hmotám. Ako si stvoril, Bože, nebo a zem? Nebo i zem si nestvoril na nebi, ani na zemi, ani vo vzduchu, ani vo vode, lebo to všetko patrí k nebu a zemi. Ani v ruke si nemal nič, z čoho by si stvoril nebo i zem. Kde by si bol vzal, čo si ešte neurobil, aby si z toho mohol tvoriť? Všetko je jedine preto, že Ty si. Povedal si a stalo sa, svojím slovom stvoril si všetko. (Augustín, Vyznania, 11,5).
Upierať Bohu stvorenie hmotného sveta je rúhanie
Ak k tebe podíde manichejec (sektár, ktorý veril vo večné jestvovanie hmoty – pozn. prekladateľa), čo tvrdí, že hmota jestvovala už predtým, alebo Marción či Valentín (predstavitelia gnostických siekt, ktorí hlásali jestvovanie dvoch bohov, alebo dvoch večných popri sebe jestvujúcich princípov, dobra a zla – pozn. prekladateľa), alebo niekto z pohanov, ty im povedz: „Na počiatku stvoril Boh nebo a zem.“ Nebude veriť Písmu? Odvráť sa od neho ako od besného a nerozumného. Akože si zaslúži odpustenie ten, kto neverí Stvoriteľovi vesmíru a pravdu obviňuje z lži? Títo ľudia sa pretvarujú a pôsobiac dojmom skromnosti pod ovčou kožou ukrývajú vlka. Ty sa však nedaj sa oklamať. (Ján Zlatoústy, Komentár na Genezis, 2,3).
Stvorenie je prejavom Božej dobroty
Pretože Dobrotivosť sa neuspokojila s tým, žeby sa pohybovala iba v kontemplácii seba samej, bolo treba, aby sa prejavila navonok a rozšírila tak, žeby bol čím väčší počet bytí, ktoré by okúsili jej dobrotu. V tom totiž spočíva vrchol dobrotivosti. Preto ako prvú vec tvorí anjelské a nebeské mocnosti. Tak sa myšlienka stáva skutočnosťou prostredníctvom Slova (Logosu) a dokonalou vďaka Duchu. Takto boli stvorené druhé svetlá, služobníci prvého svetla, či už ide o rozumných duchov alebo o istý druh nehmotného a beztelesného ohňa. Oni dostávajú od Boha svetlo ako prví. Bytostiam tohto sveta sa totiž dostáva akési druhotné osvietenie. (Gregor Teológ, Reč 38, 9).
Materiálny svet je obdivuhodný pre svoju krásu a harmóniu
Keďže prvé tvory (anjeli) stáli úplne pred Božím zrakom, Boh stvoril aj druhý svet, hmotný a viditeľný. Spočíva v zjednotení a spojení neba, zeme a vecí, ktoré sú medzi nebom a zemou. Onen svet je obdivuhodný kvôli kráse každej jeho časti, no ešte viac pre poriadok a harmóniu, ktoré panujú medzi všetkými časťami, lebo každá z nich je v dobrom vzťahu voči ďalšej a všetky sú vo vzájomnom vzťahu tak, že dávajú život jedinému vesmíru. Tým chcel Boh ukázať, že dokáže stvoriť prirodzenosť nielen takú, ktorá je mu blízka, ale aj to, čo je mu úplne cudzie. (Gregor Teológ, Reč 38, 10).
Človek je najväčšie umelecké dielo Boha
Predtým nejestvovalo zmiešanie oboch skutočností (duchovnej a materiálnej), ani jednota protikladov, jav, ktorý je znakom najväčšej múdrosti a Božej vznešenosti voči stvoreniam. Práve toto chcel umelec Logos (Slovo) preukázať a preto tvorí človeka, jediné živé bytie zložené z dvoch substancií, totiž z prirodzenosti neviditeľnej a viditeľnej. Z hmoty, ktorá bola stvorená už predtým, vzal telo. Zo seba samého vzal dych a vložil ho do tela. To je to, čo Písmo nazýva rozumnou dušou a Božím obrazom. Tak bol človek stvorený ako druhý svet, veľký svet v malom tvorovi, ktorý Boh postavil na zem sťaby druhého anjela, bytosť zloženú z dvoch prirodzeností, ktorá sa mu má klaňať, strážcu viditeľného tvorstva, ktorý sa dotýka aj tvorstva neviditeľného. Má byť kráľom všetkých vecí, čo sú na zemi, ale podriadený kráľovstvu zhora. Bytosť pozemská i nebeská, pominuteľný aj nesmrteľný, viditeľný i neviditeľný, stojaci medzi veľkosťou a pokorou, duch a telo zároveň, duch skrze milosť, ktorú prijal, telesný zasa pre svoju pýchu. (Gregor Teológ, Reč 38, 11).
o. Marko Durlák, vyšlo v časopise Slovo
Zdroj obrázka: https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/3/31/Nicaea_icon.jpg
