Jemu sa vzdáva tá istá poklona a sláva ako Otcovi a Synovi (17.)
Proti starovekému mylnému presvedčeniu, známemu pod menom subordinacionizmus, podľa ktorého Syn je čo do hodnosti menší než Otec, a Duch zasa menší než Syn, konciloví Otcovia si pokladali za povinnosť vyjadriť aj vyznaním viery pravdu, že všetky osoby Trojice sú si čo do hodnosti rovné a preto im patrí rovnaká úcta a poklona.
Presvätá Trojica koná vždycky spoločne
„Ale Tešiteľ, Svätý Duch, ktorého pošle Otec v mojom mene, naučí vás všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal“ (Jn 14,26). Vari sa Syn ohraničuje iba na to, aby hovoril a prenecháva Svätému Duchu úlohu vyučovať, takže od Syna počujeme iba slová, avšak budeme ich môcť pochopiť až vtedy, keď nás poučí Svätý Duch? Zdá sa, akoby Syn hovoril bez Svätého Ducha a Svätý Duch akoby vyučoval nezávisle od Syna. Či je zakázané povedať, že to aj Syn vyučuje, aj Svätý Duch hovorí, a že keď hovorí a vyučuje Boh, je to celá Trojica, čo hovorí a vyučuje? Keďže Boh je Trojica, bolo vhodné spomenúť jednotlivé osoby, aby sme počuli hovoriť o nich oddelene, ale aby sme ich považovali za neoddeliteľné. Počúvaj Otca, čo hovorí, keď čítaš: „Ty si môj Syn“ (Ž 2,7). Počúvaj Otca, čo učí, keď čítaš: „Každý, kto počul Otca a dal sa poučiť, prichádza ku mne“ (Jn 6, 45). Teraz si počul aj Syna, ako hovorí a o sebe samom vraví: „všetko, čo som vám povedal“; ak chceš vidieť, že aj on vyučuje, spomeň si, čo sám Majster vraví: „Len jediný je váš učiteľ, Kristus“ (Mt 23,10). A pokiaľ ide o Svätého Ducha, o ktorom si teraz počul hovoriť, že: „naučí vás všetko“, počúvaj ho, ako vraví, čo čítaš v Skutkoch Apoštolov, že Svätý Duch povedal Petrovi: „Vstaň, zíď dolu a bez váhania choď s nimi, lebo som ich ja poslal“ (Sk 10,20). Teda celá Trojica hovorí a vyučuje; ale keby sa z času na čas nehovorilo o osobách oddelene, ľudská slabosť by nikdy nebola schopná ich rozlišovať. (Augustín z Hippo, Komentár na Jána, 77,2).
Bez Svätého Ducha je poznanie duchovna nemožné
To, čo je zapečatené a uzavreté, neviditeľné a utajené pred ľuďmi, odhalí sa až vďaka Svätému Duchu a takým spôsobom sa stáva zjavné, viditeľné a známe. A preto: ako môžu poznať, vedieť alebo čo i len pomyslieť na duchovné veci tí, čo vravia, že nikdy nepoznali: ani prítomnosť Svätého Ducha, ani jeho jas a osvietenie, ani jeho sídlo? Ako môžu dôjsť k poznaniu tajomstiev tí, ktorí vôbec nerozpoznávajú v sebe diela, ktoré On koná: pretavenie stvorenia, obnovu, premenu, pretvorenie a znovuzrodenie? Tí, čo zatiaľ neboli pokrstení vo Svätom Duchu, ako dokážu poznať premenu tých, ktorí v ňom už pokrstení boli? Tí, čo sa zatiaľ nenarodili zhora, ako budú môcť vidieť slávu tých, ktorí podľa Pánových slov narodili sa z Boha a stali sa Božími deťmi? Tí, čo nechceli toto zakúsiť, ba dokonca stratili túto milosť pre vlastnú nedbalosť, lebo mali možnosť stať sa takými, povedz mi, akým poznaním budú schopní pochopiť, alebo aspoň nejakým spôsobom myslieť na to, čím sa ostatní už stali? (Simeon Nový Teológ, Katechéza 24).
Všetky tri osoby Trojice sú od večnosti
Je len jediná prirodzenosť a bytie najsvätejšej Trojice. Ona svoje bytie neodvodzuje zo žiadneho iného bytia. Otec má v sebe prvotný počiatok nestvoreného Syna a Ducha; on sám je nezrodené bytie, neohraničená večnosť, nemeniteľná pravda, život a oživovateľ všetkého, čo žije. Je otcom Syna a prameňom Ducha. Nazýva sa Počiatok, pretože plodí Syna a je prameňom Ducha. On, nezrodený, zrodil večné bytie, zrodil večnosť, bezhraničnú a nemeniteľnú pravdu. On, darca života, splodil život pre život žijúcich; zrodil živé svetlo pre svetlo žijúcich. Duchovia ho svojou inteligenciou nedokážu pochopiť: ani Otca, ani Syna, ani Svätého Ducha; jedine na základe ich diel a dobrodení telesné i beztelesné tvory môžu tušiť a uznať jediné božstvo a všemohúcu zvrchovanosť. Lebo ako lúče, svetlo i teplo sú pripisované jedinému slnku a nie ďalším, a ako prameň, voda a potok sa pokladajú za jedinú prirodzenosť, to platí aj o poznaní, rozume a ľudskom duchu; a tak je to aj s jedinou prirodzenosťou a božstvom Otca i Syna i Svätého Ducha. Veď slnko nebýva bez svetla a tepla; prameň tiež nebýva bez vody a potôčka; poznanie taktiež nie je bez slova a mysle. Týmto spôsobom ani Otec nebol nikdy bez Syna a Svätého Ducha. (Mezrop Arménsky, Prvá reč).
Na poznanie Trojice nám musí vystačiť viera
To, že Otec jestvuje, vie každý. Ale to, aký je, nepozná nik. Že jestvuje Syn, to akceptujeme všetci. Ale jeho bytie a dobrotu nedokážeme pochopiť. Každý uznáva Svätého Ducha, ale nikto sa nepokúsi skúmať ho. Veríš, že Syn jestvuje; nemysli si však, že ho môžeš prebádať. Uznávaš ako pravdu, že jestvuje Svätý Duch, ale nebuď presvedčený o tom, že ho možno poznať úplne. Že sú všetci jedno, v to ver a pokladaj za pravdu, ale nepochybuj o tom, že sú traja. U nich však nie je možné rozdelenie, lebo všetci majú jedinú úlohu; nejestvuje u nich žiadne zmiešanie v jednote, lež všetko je v najlepšom poriadku. Spôsob, akým sa odlišujú a ako sú spojení, poznajú len oni sami. Preto ty zmĺkni. (Efrém Sýrsky, Viera, 2, 3-6).
Marko Durlák, uverejnené v časopise Slovo
