Texty – sv. Gregor Naziánsky

Z Rečí svätého biskupa Gregora Nazianzského

(Oratio 14, De pauperum amore, 23-25: PG 35, 887-890)

Prejavujme si navzájom dobrotivosť, akú má Pán

Rozmýšľaj, skade máš to, že si, že dýchaš, že myslíš a chápeš, a čo je najväčšie, že poznáš Boha, že očakávaš nebeské kráľovstvo, blažené videnie — teraz síce len nejasne ako v zrkadle, no potom plnšie a čistejšie (porov. 1Kor 13,12) —, že si Božie dieťa, Kristov spoludedič, ba odvážim sa povedať, že si sám božský. Odkiaľ máš toto všetko a od koho?

Alebo ak mám hovoriť o maličkostiach očiam dostupných: čí je to dar a dobrodenie, keď hľadíš na krásu neba, na dráhu slnka, obeh mesiaca, množstvo hviezd a na tú harmóniu a poriadok, ktorý z toho všetkého vyžaruje ako zvuk z lýry?

Kto ti dal dážď, poľnohospodárstvo, jedlo, remeslá, príbytky, zákony, štáty, život tichý a ľudsky ušľachtilý, priateľstvo a dôvernosť, ktorá ťa spája s príbuznými?

Skade máš to, že časť živočíchov je krotká a tebe podriadená a časť ti slúži za pokrm?

Kto ťa ustanovil za pána a kráľa všetkého na zemi?

Kto ťa obdaril — aby som nespomínal jednotlivé veci — tým všetkým, čím človek prevyšuje ostatné živočíchy?

Nie Boh, ktorý teraz predovšetkým a za toto všetko žiada od teba, aby si bol dobrý? A nemusíme sa hanbiť, keď sme už od neho dostali a ešte očakávame toľko a také veci, a my jemu odopierame aj to jediné, aby sme boli dobrí? A keď sa on, hoci je Boh a Pán, neostýcha volať sa naším Otcom, my by sme mohli zaprieť svojich príbuzných?

Vonkoncom nie, moji bratia a priatelia, v nijakom prípade sa nedopusťme toho, že by sme zle spravovali veci, ktoré sme dostali od Boha ako dar. Aby sme nemuseli počuť Petrove slová: „Hanbite sa, vy, čo zadržiavate cudzí majetok. Zaumieňte si napodobňovať Božiu spravodlivosť a nik nebude chudobný.“¹

Nezaťažujme sa hromadením a opatrovaním peňazí, zatiaľ čo iní trpia núdzu, aby nás nemusel napadnúť svätý Amos trpkými a výhražnými slovami: „Robte už niečo, vy, čo hovoríte: Kedy prejde novmesiac, aby sme mohli predávať; a sobota, aby sme mohli otvoriť pokladnice?“ (porov. Am 8,5-6)

Riaďme sa tým najvyšším a prvým Božím zákonom, veď on posiela dážď na spravodlivých i hriešnikov a slnku dáva vychádzať pre všetkých rovnako (porov. Mt 5,45). Všetkým pozemským živočíchom rozprestrel šíru krajinu, pramene, bystriny a lesy, vtákom dal vzduch, vodu tvorom, čo v nej žijú; a všetkým uštedril v prehojnej miere základné prostriedky na život, ktoré nijaká moc nezadrží, nijaký zákon neobmedzí, nijaké hranice nerozdelia. Dáva ich ako spoločné, no pritom rozsiahle a bohaté, a tak vo všetkom dostačujúce, aby rovnakú dôstojnosť prírody vyznačil rovnosťou darov a ukázal bohatstvo svojej dobroty.

¹ Apokryfy.

Z Rečí svätého biskupa Gregora Nazianzského

(Oratio 14, De pauperum amore, 38. 40: PG 35, 907. 910)

Slúžme Kristovi v chudobných

„Blahoslavení milosrdní,“ hovorí Písmo, „lebo oni dosiahnu milosrdenstvo.“ (Mt 5,7) Milosrdenstvo nie je medzi poslednými blahoslavenstvami. A ďalej: „Blažený, kto pamätá na bedára a chudobného.“ (porov. Ž 41,2) A opäť: „Blažený je človek, čo sa zľutúva a rád pomáha.“ (Ž 112,5) A na inom mieste: „Spravodlivý sa ustavične zľutúva a požičiava.“ (Ž 37,26) Ak chceme získať požehnanie a volať sa rozumnými, buďme dobrotiví.

Nech ani noc neprerušuje tvoje skutky milosrdenstva. Nehovor: „Choď preč a príď inokedy, zajtra ti dám“ (Prís 3,28), aby sa niečo nedostalo medzi tvoj úmysel a dobrý skutok. Dobročinnosť neznáša odklad.

„Lám hladnému svoj chlieb, blúdiacich bedárov zaveď do svojho domu“ (Iz 58,7 [Vg.]) s veselou a bodrou mysľou. Veď Apoštol hovorí: „Kto preukazuje milosrdenstvo, nech to robí radostne“ (Rim 12,8); pohotovosť a rýchlosť ti zdvojnásobí zásluhu za dobrý skutok. A čo sa dáva neochotne a nasilu, je nemilé a ani trochu slávne.

Treba sa nám tešiť, nie žialiť, keď robíme dobre. Prorok hovorí: „Ak odstrániš putá a uprednostňovanie“ (Iz 58,9), čiže skúposť a overovanie, alebo váhavosť a šomranie, čo sa stane? Čosi veľké a obdivuhodné! Aká a koľká za to odmena! „Ako zora vyrazí tvoje svetlo a rana sa ti rýchlo zahojí.“ (Iz 58,8) Kto by netúžil po svetle a zdraví?!

Preto ak si myslíte, že ma treba počúvať, Kristovi služobníci, bratia a spoludedičia, kým je čas, navštevujme Krista, starajme sa o Krista, živme Krista, obliekajme Krista, pritúľme Krista, uctievajme Krista (porov. Mt 25,35-45), ale nielen pozvaním k stolu ako niektorí (porov. Mk 2,15), ani voňavými olejmi ako Mária (porov. Jn 12,13), nielen pochovaním ako Jozef z Arimatey (porov. Jn 19,38), ani vecami potrebnými na pohreb ako Nikodém, ktorý mal Krista rád len napoly (porov. Jn 3,1-12; 19,39), ani napokon zlatom, kadidlom a myrhou, ako to urobili Mudrci pred týmito všetkými, ktorých sme spomínali (porov. Mt 2,11). Ale pretože Pán všetkého chce milosrdenstvo, a nie obetu (porov. Oz 6,6; 9,13), a pretože zľutovanie prevyšuje myriady tučných baránkov (porov. Dan 3,40), preukazujme mu milosrdenstvo v chudobných a v tých, čo sú dnes pritlačení k zemi, aby nás, až odtiaľto odídeme, prijali do večných príbytkov v tom istom Kristovi, našom Pánovi; jemu sláva naveky. Amen.

Z Rečí svätého biskupa Gregora Nazianzského

(Oratio 45, 23-24: PG 36, 654-655)

Budeme mať účasť na veľkonočnom tajomstve

Budeme mať účasť na veľkonočnom tajomstve, nateraz síce len obrazne, ale predsa jasnejšie ako v Starom zákone (totiž v starozákonnej Veľkej noci; a nebojím sa to povedať, lebo obraz od obrazu bol temnejší). A o nejaký čas to bude ešte dokonalejšie a čistejšie, vtedy totiž, keď ho bude Slovo s nami piť ako nové v Otcovom kráľovstve (porov. Mt 26,29), keď nás naučí a odhalí nám, čo nám doteraz menej jasne povedalo. A vskutku, čo teraz chápeme, je vždy čosi nové.

Našou úlohou je učiť sa, aký to bude nápoj a aké pitie. Jeho úlohou je učiť a odovzdať toto učenie svojim učeníkom. Lebo učenie je pokrmom aj pre toho, kto ho podáva.

Nuž teda majme aj my účasť na Zákone, ale na základe evanjelia, nie podľa litery; dokonale, nie nedokonale; večne, nie do času. Vyvoľme si za hlavné mesto nie pozemský Jeruzalem, ale nebeskú metropolu (porov. Gal 4,26); nie to, po ktorom šliapu vojaci, ale to, ktoré chvália a zvelebujú anjeli.

Obetujme nie býčky ani barance, ktorým rastú rožky a ratice (porov. Ž 69,32), lebo sú väčšinou mŕtve a nič necítia. Radšej obetujme Bohu obetu chvály (porov. Ž 50,14) na nebeskom oltári s chórmi anjelov. Prejdime cez prvú oponu, pristúpme k druhej a hľaďme do Svätyne svätých.

Ba poviem ešte viac. Obetujme Bohu seba, obetujme každý deň samých seba a všetku svoju činnosť. Berme všetko doslova. Utrpením napodobňujme jeho utrpenie, krvou uctievajme jeho krv, ochotne vystupujme na kríž.

Ak si Šimon z Cyrény, vezmi kríž a choď za ním (porov. Lk 23,26).

Keď s ním budeš ukrižovaný ako zločinec (porov. Lk 23,40), uznaj Boha ako statočný človek; a ak bol on aj pre teba a pre tvoj hriech pripočítaný k zločincom (porov. Iz 53,12), ty sa staň kvôli nemu spravodlivým. Klaňaj sa tomu, ktorý bol pre teba zavesený; a ak sám visíš, aj z tohto zla získaj nejaký osoh. Smrťou si kúp spásu a vojdi s Ježišom do raja, aby si pochopil, aké dobro si stratil (porov. Zjv 2,5). Dívaj sa na tú krásu a šomravého rúhača nechaj umrieť vonku.

Ak si Jozef z Arimatey, pýtaj si telo od toho, ktorý ho pribil na kríž (porov. Lk 23,50), a privlastni si zmiernu obetu za svet.

Ak si Nikodém, ten nočný ctiteľ Boha (porov. Jn 3,1-2), pomaž ho masťami na pohreb (porov. Jn 19,39).

Ak si jedna či druhá Mária, Salome alebo Jana, prelievaj zavčas ráno slzy a usiluj sa prvá vidieť odvalený kameň, možno aj anjelov, ba aj samého Ježiša (porov. Lk 24,10; Mk 16,1).

Z Rečí svätého biskupa Gregora Nazianzského

(Or. 7, in laudem Caesarii fratris, 23-24: PG 35, 786-787)

Svätá je myšlienka modliť sa za mŕtvych

„Čože je človek, že naň pamätáš?“ (Ž 8,5) Aké to nové tajomstvo okolo mňa?! Som malý, a pritom veľký, nízky, a vznešený, smrteľný, a nesmrteľný, pozemský, a nebeský. Mám byť s Kristom pochovaný a s Kristom vstať z mŕtvych (porov. Rim 6,4), mám byť Kristovým spoludedičom, stať sa Božím synom (porov. Rim 8,17), a tak samým Bohom.

Toto nám naznačuje ono veľké tajomstvo. Toto je pre nás Boh, ktorý kvôli nám prijal ľudskú prirodzenosť a stal sa chudobným, aby pozdvihol padnuté telo, obrazu priniesol neporušenosť a obnovil človeka, aby sme sa všetci stali jedno v Kristovi, ktorý sa v nás všetkých stal dokonale všetkým (porov. 1Kor 9,22), čím je, aby sme už neboli „muž a žena, barbar a Skýt, otrok a slobodný“ (porov. Kol 3,11; Gal 3,28), čo sú znaky a rozdiely tela, lež nosme v sebe iba známku Boha, ktorým a pre ktorého sme boli stvorení, nech nás iba on formuje a stvárňuje, aby sme sa iba z neho poznali.

A kiežby sme aj boli tým, v čo podľa veľkej dobroty štedrého Boha dúfame. On málo žiada a veľmi veľa dáva teraz i v budúcom veku tým, ktorí ho s úprimnou vrúcnosťou ducha milujú; nám, ktorí pre svoju lásku k nemu a nádej v neho „všetko znášame a všetko vydržíme“ (porov. 1Kor 13,7), za všetko vzdávame vďaky (a slovo vie, že práve toto je veľmi častá zbraň spásy) a odporúčame mu svoju dušu i duše tých, ktorí akoby boli pripravenejší a prv prešli spoločnou cestou do domova.

Pán a Pôvodca všetkého a najmä tohto stvorenia! Bože, Otec a vodca svojich ľudí! Vládca nad životom a smrťou! Strážca a dobrodinec našich duší! Ty, ktorý všetko tvoríš a v pravý čas umným Slovom premieňaš, ako sám uznáš vo svojej múdrosti a tajomnom riadení za dobré, prijmi teraz, prosím, Cézara, ktorý ako prvý z nás odišiel.

A v príhodnom čase prijmi aj nás. Dovtedy riaď náš život v tele, kým to bude osožné. Čiže prijmi nás vtedy, keď budeme bázňou voči tebe pripravení, a nie zmätení. Aby sme sa v posledný deň neobrátili chrbtom a neboli odtiaľto proti vôli vyrvaní a odvlečení ako obvykle tí, čo sú oddaní svetu a telu. Ale nech odchádzame ochotne a s radosťou do toho blaženého trvalého života, ktorý je v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi; jemu sláva na veky vekov. Amen.

Z Rečí svätého biskupa Gregora Nazianzského

(Or. 45, 9. 22. 26. 28: PG 36, 634-635. 654. 658-659. 662)

Obdivuhodná výmena

Sám Boží Syn, ktorý bol pred vekmi, neviditeľný, nekonečný, netelesný, Počiatok z Počiatku, Svetlo zo Svetla, zdroj života a nesmrteľnosti, odlesk Pravzoru, nemeniteľná pečať, vo všetkom verný obraz, slovo a múdrosť Otca – on zostupuje k svojmu obrazu, kvôli telu si berie telo a pre moju dušu sa spája s rozumovou dušou, aby podobné podobným očistil. Prijíma všetko ľudské okrem hriechu. Počal sa z Panny, ktorej dušu i telo vopred posvätil Duch Svätý, lebo bolo treba aj rodeniu vzdať česť a vyznačiť aj panenstvo: Boh sa zjavil v ľudskej prirodzenosti, v jednote dvoch protikladov – ľudskej a božskej prirodzenosti – tak, že jedna božstvo darovala, druhá si ho osvojila.

On iných obohacuje, a sám sa stáva chudobným; prijíma úbohosť môjho tela, aby som ja získal bohatstvo jeho božského života (porov. 2Kor 8,9). On, ktorý má plnosť, vzdal sa všetkého; na krátky čas sa zriekol svojej slávy, aby som sa ja stal účastným jeho plnosti (porov. Flp 2,7; Jn 1,6).

Aké bohatstvo dobroty! Aké tajomstvo spásy kvôli mne! Prijal som Boží obraz, a neustrážil som si ho. On prijal moje telo, aby aj obraz zachránil, aj telu získal nesmrteľnosť: uzavrel s nami druhú zmluvu, oveľa obdivuhodnejšiu, ako bola prvá.

Bolo treba, aby si Boh vzal ľudskú prirodzenosť, a tak posvätil človeka. Tak sa Boh rozhodol poraziť tyrana, oslobodiť nás a priviesť k sebe prostredníctvom Syna. Kristus koná všetko na slávu Otca, ktorému sa vo všetkom zjavne podriaďuje.

On položil svoj život za ovce (porov. Jn 10,11). Prišiel ako dobrý pastier za stratenou ovcou na vrchy a kopce, na ktorých si ty prinášal obety modlám (porov. Oz 4,13). Keď našiel stratenú ovcu, vzal ju na tie plecia, na ktorých niesol drevo kríža, a priniesol ju späť do večného života.

Za lampou Predchodcu prichádza najjasnejšie Svetlo (porov. Jn 5,35), za hlasom Slovo (porov. Iz 40,3), za družbom Ženích (porov. Jn 3,29), ktorý Pánovi pripravuje vynikajúci ľud (porov. Lk 1,17) a očisťuje ho vodou, aby mohol prijať Ducha.

Potrebovali sme Boha, ktorý si vzal telo a zomrel, aby sme my žili. S ním sme zomreli, aby sme sa očistili; s ním sme vstali z mŕtvych, pretože sme s ním zomreli, a s ním sme oslávení, lebo s ním sme vstali z mŕtvych.

Z Rečí svätého biskupa Gregora Nazianzského

(Oratio 39 in sancta Lumina, 14-16. 20: PG 36, 350-351. 354. 358-359)

Kristov krst

Kristus je osvietený; nechajme sa osvietiť aj my. Kristus sa dáva pokrstiť; zostúpme s ním do vody aj my, aby sme s ním mohli aj vystúpiť.

Ján krstí, Ježiš prichádza na krst. Možno aj preto, aby posvätil toho, ktorý ho pokrstil. Ale celkom isto preto, aby pochoval vo vode celého starého Adama. Pred nami a kvôli nám posväcuje Jordán, aby posväcoval Duchom a vodou, lebo aj sám bol duch a telo.

Ján Krstiteľ sa zdráha, Ježiš nalieha. „Ja by som sa mal dať tebe pokrstiť,“ (Mt 3,14) hovorí lampa Slnku, hlas Slovu, priateľ Ženíchovi, najväčší medzi tými, čo sa narodili zo ženy, Prvorodenému zo všetkého stvorenia; ten, ktorý už v matkinom lone plesá (porov. Lk 1,44), tomu, ktorý v živote matky prijal poklonu; ten, ktorý je predchodcom a bude aj ďalej predchodcom, tomu, ktorý sa zjavil a ešte sa zjaví. „Ja by som sa mal dať tebe pokrstiť,“ dodaj: a kvôli tebe. Lebo vedel, že bude pokrstený krstom mučeníctva, alebo že ako Peter nebude mať umyté len nohy.

Ježiš vystupuje z vody a vynáša so sebou svet do výšav (porov. Ef 4,8) a vidí, ako sa trhá a otvára nebo, ktoré Adam zavrel sebe i svojim potomkom tak, ako bol aj raj zavretý ohnivým mečom (porov. Gn 3,24).

Duch svedčí o Ježišovom božstve, veď prichádza ako k seberovnému. Hlas zaznieva z neba, lebo odtiaľ pochádza ten, ktorému svedectvo patrí. Prichádza ako holubica, ktorú vidno v telesnej podobe, lebo chce vzdať poctu Ježišovmu telu, ktoré je zbožstvené, je teda Božie. A zároveň oznamuje, ako holubica kedysi, pred dávnymi vekmi, koniec potopy (porov. Gn 8,9-12).

Uctime si teda dnes Kristov krst a slávme dôstojne tento sviatok.

Celkom sa očistite a dajte sa očistiť. Boh sa z ničoho tak neteší, ako z obrátenia a spásy človeka, pre ktorého je každé slovo a každá sviatosť, aby ste svietili ako hviezdy na oblohe a boli akousi životnou silou pre ostatných ľudí. Tak budete stáť ako dokonalé svetlá pri onom veľkom svetle (porov. Flp 2,15) a naplní vás jas toho svetla, ktoré je v nebi, a budete požívať oveľa jasnejšie a čistejšie svetlo Trojice, z ktorého iba jeden lúč, vychádzajúci z jediného božstva, ste nateraz neúplne prijali v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi. Jemu sláva a moc na veky vekov. Amen. (porov. Zjv 5,13; 1Krn 29,11)

Zdroj: www.breviar.sk – posvätné čítania