…modlitbou a pôstom (6.)

V predchádzajúcej katechéze sme hovorili o dôležitosti modlitby, zvlášť tej, ktorú nazývame modlitba cirkvi. V tejto katechéze si všimnime význam pôstu, keďže náš Pán ho spája s modlitbou ako dva účinné prostriedky na oslobodenie sa od zlého.

Zdá sa, že modlitba je pre kresťanov viac prijateľná. Chápeme ju ako niečo pozitívne, čo obohacuje náš duchovný život. S pôstom je to ináč. Ten vnímame ako niečo negatívne, niečo čo nás obmedzuje. Je to nesprávny pohľad. Aj on je pozitívny, obohacuje rovnako ako modlitba. Ak človek objaví jeho hĺbku a krásu, nemôže ho nemilovať.

Pôst, rovnako ako modlitba, sú dva prostriedky, ktoré nás privádzajú k Bohu. Ani jedno z nich teda nie je naším cieľom. Nikdy sa nepostíme kvôli pôstu samému. Ako hovorí prep. Ján Kassián: „Máme sa oddať telesnej zdržanlivosti, aby sme takýmto pôstom dosiahli čistotu srdca“.

Preto si určite netreba pomýliť pôst s diétou. Držať diétu možno kvôli tomu, že chcem dobre vyzerať, alebo som nútený zachovávať ju zo zdravotných dôvodov. Pôst ma vedie k dosiahnutiu čistoty srdca a je vždycky dobrovoľný. Tu by mohol niekto namietať: Akože dobrovoľný, keď cirkev ustanovila štyri pôstne obdobia: filipovský, štyridsiatnicu, petropavlovský a uspenský pôst a ešte k tomu každý piatok a niektoré osobitné dni v roku?

Tu by sme mohli použiť slová Pána Ježiša z evanjelia: „Pre tvrdosť vášho srdca“ (porov. Mt 19,8). Cirkev sa totiž voči nám správa ako matka, učiteľka a lekárka zároveň. A keďže dobre pozná naše rany spôsobené hriechmi, predpisuje aj lieky na rany, totiž pôst.

Pri zachovávaní pôstu nejde iba o zrieknutie sa nejakého pokrmu (napr. mäsa). Pôst má krotiť našu nestriedmosť v jedle a tá sa podľa otcov púšte prejavuje trojakým spôsobom: Po prvé, zvádza jesť mimo kánonickú dobu. V monastieroch bol totiž určený čas, kedy všetci zasadli k stolu. Jesť mimo stanovený čas sa pokladá za nezdržanlivosť.

Druhý druh nezdržanlivosti spočíva v jedení do presýtenosti, nech ide o akékoľvek jedlo, čo je obžerstvo. Napokon tretí druh nezdržanlivosti spočíva v záľube v chutných a vyberaných pokrmov. Nemusím sa prejedať, ale pokiaľ som vyberavý a nad určitými jedlami ohŕňam nos, môžem sa pokladať za nestriedmeho.

Preto už spomínaný Ján Kassián napomína: „Je treba, aby sa mních mal na pozore pred všetkými troma druhmi: aby rešpektoval čas predpísaný na prerušenie pôstu, aby mu stačilo primerané množstvo jedla a po tretie, aby bol spokojný s jedlom akéhokoľvek druhu, aj lacnejším“.

Okrem toho, že pôst je niečo, čo zachovávam dobrovoľne, s vedomím, že mi osoží, je to tiež záležitosť súkromná. Sám Ježiš vraví, že postiť sa treba v skrytosti. Preto otcovia púšte hoci v súkromnom živote pôst zachovávali, nemali problém ho prerušiť v prípade, že ich niekto navštívil.

Kassián s údivom spomína, že kým v palestínskych monastieroch zachovávali čas pôstu prísne, v Sýrii ho pokojne prerušili, pokiaľ prišla návšteva. Na otázku, prečo bez výčitiek svedomia pôst prerušia, jeden zo starcov odpovedal: „Pôst je so mnou vždycky, ale vás onedlho prepustím a nebudem vás môcť u seba zdržiavať. Okrem toho pôst, i keď je užitočný a potrebný, predsa len  je to dobrovoľný dar, avšak konať skutok lásky je povinnosť daná prikázaním. Takto vo vás prijímam Krista a musím ho nasýtiť. Až vás prepustím, budem môcť vynahradiť túto ľudskú pohostinnosť, prejavenú Kristovi, prísnejším pôstom. Priatelia Ženícha sa totiž nemôžu postiť, kým je Ženích s nimi. Keď od nich odíde, potom im bude pôst dovolený“.

K čistote srdca nestačí iba pôst od viditeľných pokrmov, ak s ním nebude spojený pôst duše. Aj ona má svoje hriešne pokrmy. Sú to: hnev, závisť, túžba vyniknúť, túžba po pomste a pod. Pokiaľ je duša živená týmito neresťami, zdržanlivosť v jedle neosoží. Aj tu platí, že telo a duša potrebujú žiť v harmónii. Veď čo osoží, že sa zdržiavame mäsitých pokrmov – vraví Zlatoústy – ak jeme a požierame vlastných bratov? Kiež nám takto správne pochopený pôst  prináša radosť a osoh.

Marko Durlák

Uverejnené v časopise Slovo.