Svätá veľkomučenica Barbora; Náš prepodobný otec Ján Damaský – 4. december
Veľkomučenica Barbora
Barbora sa narodila okolo roku 273 v Nikomédii (Turecko) v pohanskej rodine. Keďže bola krásna v tvári a múdra mysľou, otec Dioskoros ju chcel vydať. Ona však neposlúchla, začo ju jej tyranský otec zavrel do vysokej veže, obklopil ju všetkým pohodlím, dal jej slúžky, postavil jej modly na klaňanie a vybudoval jej kúpeľňu s dvomi oknami.
Pozerajúc cez okno veže na stvorenú zem pod sebou a na hviezdne nebo hore, Barbore sa Božou milosťou otvorila myseľ. Uvedomila si, že je nemožné, aby tento tak pekný, tak múdro riadený svet bol stvorený hluchými, slepými a neživými bohmi, ktorým sa klaňal jej otec. Tak od stvoreného prišla k Stvoriteľovi a jej srdce ovládla silná túžba spoznať tohto pravého Boha, ktorý všetko stvoril a všetko tak múdro riadi.
Jedného dňa jej otec odišiel z mesta a ona vyšla z veže. Podľa Božej prozreteľnosti sa stretla s nejakými kresťankami, ktoré jej zvestovali pravdu Kristovej viery. Barborino srdce sa rozhorelo láskou k Pánovi Ježišovi a keď bola osvietená krstom, ešte viac zahorela láskou k Bohu, deň a noc sa cvičila v modlitbe a pôste a slúžila svojmu Bohu. No len, čo sa otec dozvedel o jej viere, surovo ju zbil a bežal za ňou, aby ju zabil. Jedna skala sa však otvorila a skryla Barboru pred surovým otcom. Keď ju našiel, odviedol ku správcovi Martiniánovi, ktorému odovzdal dcéru na mučenie. Prvé mučenie bolo najťažšie – jej panenské telo obnažili, aby sa na ňu bez hanby dívali muži. Potom ju bili volskými žilami, až sa zem začervenela od krvi. Tak, aby zväčšili bolesť, jej kati drhli rany drsnými kefami a škrabali ostrými črepinami. Jednako však všetky tieto muky nemohli zvíťaziť nad vierou panny, lebo tá mala základy na pevnom kameni, na Kristovi.
Keď bola potom v temnici, modlila sa žalmy: „Neopúšťaj ma, Pane, Bože môj, nevzďaľuj sa odo mňa. Ponáhľaj sa mi na pomoc.“ Ako sa tak modlila, o polnoci ju obklopilo veľké svetlo, pričom jej sám Ježiš Kristus, povedal: „Neboj sa, moja nevesta, lebo ja som s tebou a pri tebe, vidím tvoje muky a uľahčím ti bolesti,“ a jej telo sa úplne uzdravilo. Keď to videla nejaká žena menom Juliána, aj ona si zaželala mučeníctvo. A obidve boli strašne mučené, železnými hákmi trhané a s výsmechom vodené po meste. Odsekli im aj prsia a vytieklo z nich množstvo krvi. Barbora sa neprestávala modliť: „Obe nás posilni, pretože duch je ochotný, ale telo slabé. Neodvracaj od nás svoju tvár, Kriste, a neodnímaj nám svojho Svätého Ducha.“
Nakoniec ich vyviedli na popravisko. A tak ako to Ježiš predpovedal: „Brat vydá na smrť brata a otec dieťa,“ tak Barboru sťal mečom jej vlastný otec a Juliánu zabili vojaci. Ešte toho dňa, kým jej dušu niesli anjeli do neba, do Dioskorovho domu udrel blesk a zabil jeho aj Martiniána. Svätá Barbora trpela v roku 306. Jej divotvorné ostatky sa nachádzajú v Kyjeve. Je preslávená v Kristovom kráľovstve a veľakrát sa do dnešného dňa zjavovala na zemi, niekedy sama, inokedy spolu s presvätou Bohorodičkou.
NA SPRACOVANÍ ĎALŠÍCH ŽIVOTOPISOV SA PRACUJE
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.
Zdroj: furca.sk
Zdroj: johnsanidopoulos.com
Zdroj: zivotopisysvatych.sk
