Náš prepodobný a bohonositeľský otec Sáva Posvätený – 5. december
Prepodobný Sáva Posvätený
Svätec sa narodil v roku 439 v Kappadócii, v dedine Mutalaska, v blízkosti Cézarey. Keď mal 5 rokov, rodičia sa presťahovali do Alexandrie a syna nechali u matkinho brata. Pretože tam chlapec trpel od zlej tety, utiekol k strýkovi. To vyvolalo medzi príbuznými nezhody. Keď mal Sáva 8 rokov, odišiel do monastiera neďaleko Mutalasky. Jeho príbuzní sa hneď nato zmierili a išli za ním, aby sa vrátil, no on odmietol.
V monastieri dosiahol Sáva veľký duchovný pokrok. Po desiatich rokoch odišiel do Palestíny. Po čase, keď sa stretol s rodičmi, tí ho so slzami v očiach prosili, aby sa vzdal mníšskeho odevu. On však v sebe prekonal prirodzenú lásku, nedbal rodičovských prosieb a sĺz, a zostal pri svojom rozhodnutí. Rodičia ho potom prepustili.
Vo veku 30-tich rokov odišiel do neďalekej jaskyne, aby tam žil osamote. Neskôr odišiel na púšť k Jordánu. Po niekoľkých rokoch k nemu však začali prichádzať ľudia, ktorí chceli žiť v jeho blízkosti. Sáva ich ochotne prijímal. Počas krátkej doby sa okolo neho zhromaždilo asi 70 bratov. Keď sa počet bratov začal zväčšovať, prepodobný postavil kaplnku v doline pri potoku, a keď k nim niekedy prišiel presbyter, Sáva ho poprosil, aby im odslúžil svätú liturgiu. Jeruzalemský patriarcha Sávu potom vysvätil za kňaza (od toho času bol Sáva nazývaný „Posvätený“) a urobil ho igumenom lavry.
Sáva ju dlho spravoval. No jeho nepriatelia sa proti nemu postavili a získali na svoju stranu okolo 40 mníchov. Vtedy Sáva opustil lavru a odišiel k jednej riečke. Tu našiel jaskyňu, ktorá bola levím dúpäťom, vošiel do nej, pomodlil sa a ľahol si spať. O polnoci prišiel lev. Keď našiel starca, chytil ho zubami za odev a vyťahoval ho z jaskyne. Prepodobný sa prebudil, ale nezľakol sa a začal sa modliť polnočné modlitby. Lev vtedy vyšiel a čakal, kým sa starec pomodlí a potom sa opäť snažil vytiahnuť starca z jaskyne. Vtedy mu Sáva povedal: „Zviera, jaskyňa je priestranná a stačí pre nás oboch. Môžeme v nej žiť spoločne, veď nás učinil jeden Pán. Ak však so mnou nechceš byť, potom odtiaľto odíď, veď som dôstojnejší ako ty, lebo som stvorený na Boží obraz.“ Keď to lev počul tak odišiel.
Keďže patriarcha vedel o Sávovej svätosti, nariadil mu, aby sa vrátil do lavry. Vtedy mu starec prezradil dôvod svojho úteku. Vladyka ho aj tak posla späť a nariadil mníchom, ktorí sa nechcú podvoliť, aby opustili lavru. No Sávu netrápili iba neposlušní bratia, ale aj herézy v Kristovej cirkvi. Tak jedného dňa prišiel do Jeruzalema spolu s prepodobným Teodózom a asi s 10 000 mníchmi, aby odsúdili heretikov a potvrdili pravú Katolícku vieru. Po čase, keď Sáva ochorel, vedel že sa blíži jeho koniec. Preto dal zavolať k sebe všetkých bratov a otcov. Rozlúčil sa s nimi a určil nástupcu. Potom 4 dni nič nejedol a s nikým nehovoril. V sobotu 5. decembra v roku 532 poprosil o prijatie sv. Eucharistie a následne povedal tieto slová: „Pane do tvojich rúk odovzdávam svojho ducha“ a zosnul.
Zdroj: zoe.sk
Zdroj: johnsanidopoulos.com
