Náš otec svätý Ambróz, milánsky biskup – 7. december
Milánsky biskup Ambróz
Tento veľký otec Katolíckej cirkvi sa narodil v Trevíri (Nemecko) a bol z významného rodu; jeho otec bol pohan a matka kresťanka. Keď bol Ambróz ešte v kolíske, raz sa na neho spustil roj včiel, vylial mu na ústa med a odletel. Dokonca ešte ako dieťa vystieral ruku a prorocky hovoril: „Bozkajte ju, lebo aj ja budem biskupom.“
Po smrti svojho otca mu matka vybrala najlepších učiteľov tých čias. Získal dokonalý prehľad v umení, rečníctve a práve. Získal si obdiv svojou vzdelanosťou, výrečnosťou, spravodlivosťou a láskou. Neskôr ho cisár určil za miestodržiteľa v Miláne a okolí. No keď zomrel biskup toho mesta, nastal veľký spor medzi vyznávačmi pravej viery a ariánskými heretikmi okolo volieb nového biskupa. Aby nenastala vzbura a vraždenie, Ambróz z titulu svojej funkcie vošiel do chrámu, aby udržiaval poriadok. Predniesol ohnivú reč, v ktorej napomínal obe strany a všetko zatíchlo. Vtom nejaké dieťa v matkinom náručí zvolalo: „Ambróz nech je biskupom!“
Vtedy bol jednohlasne Katolíkmi i heretikmi vybraný za nového biskupa. Ambróz namietal, že nemá teologické vzdelanie a nie je ani pokrstený. Dokonca dal do svojho paláca doviesť dve ženy pochybnej povesti a dvoch zločincov natiahnuť na škripec, aby sa zdalo, že má zlé srdce a nie je hodný biskupskej hodnosti. Keď ani to nepomohlo, ušiel. Našli ho však hneď na druhý deň. Po dôkladnej príprave bol 30. novembra 374 pokrstený a v priebehu jedného týždňa prešiel všetky predchádzajúce stupne kňazstva, až bol 7. decembra rukopoložený na biskupa.
Ako hierarcha utvrdil Katolícku vieru, potlačil heretikov, skrášlil chrámy, rozšíril vieru medzi pohanmi, napísal mnohé poučné knihy. Zostavil aj známu ďakovnú pieseň Tebe, Bože chválime,známu tiež ako Te Deum. Na jeho kázne začal chodiť aj Augustín, ktorého neskôr Ambróz pokrstil. Tohto slávneho hierarchu kvôli jeho múdrosti a daru reči navštevovali ľudia z ďalekých krajín. No on bol aj napriek tomu veľmi zdržanlivý, usilovný a smelý. Málo spal, neustále pracoval a modlil sa k Bohu, postil sa vo všetky dni okrem soboty a nedele. Bol mierny pred jednoduchými ľuďmi a nebojácny voči mocným. Nebál sa cisárovnú Justínu usvedčiť z herézy, tyrana a vraha Maxima vylúčiť z Cirkvi, cisárovi Teodóziovi zakázať vstup do chrámu až kým sa nepokajá zo svojho hriechu. Tomuto bohumilému mužovi daroval Boh toľké požehnanie, že kriesil aj mŕtvych, vyháňal z ľudí démonov, uzdravoval chorých z rôznych chorôb a predpovedal budúcnosť. Zosnul pokojne na svitaní Paschy v roku 397.
Svätý Ambróz patrí medzi štyroch veľkých západných učiteľov Cirkvi spolu s Augustínom, Hieronymom a Gregorom Veľkým. Zároveň je aj pilierom Katolíckej cirkvi. Katedra pápeža v Bazilike svätého Petra je podopieraná štyrmi sochami štyroch cirkevných otcov – dvoch z kresťanského Západu (Ambróz a Augustín) a dvoch z kresťanského Východu (Atanáz a Ján Zlatoústy).
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.
Zdroj: catholica.cz
Zdroj: zivotopisysvatych.sk
Zdroj: johnsanidopoulos.com
