Svätí mučeníci Ménas, Hermogenés a Eugraf – 10. december
Mučeníci Ménas, Hermogenés a Eugraf
Ménas aj Hermogenés boli pôvodom Aténčania. Obaja však žili v Konštantínopole, kde boli vo veľkej úcte cisára aj ľudí. Ménas bol známy učenec a zdatný rečník. Po ukončení vzdelania usúdil, že modloslužba je lož. Totiž ani vo filozofii nedokázal nájsť uspokojenie a pravdu. Naplnenie a svetlo pravdy našiel až pri štúdiu kresťanských spisov a evanjelií. Tak sa Ménas stal kresťanom, i keď navonok neprezradil, že je veriacim. Keď jedného dňa vypukol nejaký spor medzi kresťanmi a pohanmi v Alexandrii, cisár Maximin poslal Ménasa, aby utíšil zmätok a aby z toho mesta vykorenil kresťanstvo. Ménas odišiel a nastolil tam pokoj. No nevykoreňoval kresťanstvo, ale verejne sa k nemu priznal a svojou výrečnosťou a zázrakmi obrátil mnohých pohanov na pravú vieru.
Keď sa o tom dopočul cisár, poslal Hermogena, aby Ménasa potrestal a potlačil kresťanstvo. Hermogenés bol pohanom navonok aj vo vnútri. Predviedol Ménasa pred súd, odťal mu chodidlá, odrezal jazyk, vybodol oči a potom ho uvrhol do temnice. V temnici sa Ménasovi zjavil samotný Pán Ježiš, pričom uzdravil a utešil svojho trpiteľa. Keď Hermogenés navštívil Ménasa vo väzení, našiel ho úplne uzdraveného a spýtal sa, ako sa to stalo. Ménas mu odpovedal, že sa uzdravil vtedy, keď odcitoval zo žalmov: „Aj keď idem údolím tieňa smrti, nebudem sa báť zlého, lebo ty si so mnou.“ Hermogenés vidiac statočnosť a následné zázračne uzdraveného Ménasa, dal sa pokrstiť a začal zvestovať silnú Kristovu vieru.
Rozhnevaný cisár preto odišiel do Alexandrie a podrobil Ménasa s Hermogenom strašným mukám, ktoré chrabro vydržali za pomoci Božej milosti. Keď videl chrabrosť týchto Kristových vojakov a Božie zázraky Ménasov tajomník a priateľ Eugraf, predstúpil pred súd a zakričal cisárovi do tváre: „Aj ja som kresťan!“ Cisár sa rozbesnil, vytasil meč a na mieste Eugrafa sťal. Potom nečestný cisár nariadil, aby kati sťali aj Ménasa a Hermogena.
Ich sväté ostatky boli hodené do mora v železnej truhlici, no namiesto toho, aby sa potopili na dno, zázračným spôsob doplávali do Konštantínopola. Keď truhlica dorazila, miestnemu biskupovi sa zjavil anjel a povedal mu, aby privítal relikvie svätých mučeníkov. A hoci bola polnoc, zvolal všetkých kresťanov, ktorých mohol, aby sa vybrali na morský breh. Tam uvideli na šírom mori veľké svetlo, ktoré sa podobalo stĺpu stúpajúcemu k nebu. Vedľa svetla stáli dvaja žiariaci muži, ktorí sa s úctou postavili po oboch stranách a blížili sa k prístavu. Keď truhlica dorazila, dvaja anjeli poučili biskupa, ako má truhlicu uchovať až do smrti cisára Maximina. Kresťania si relikvie uctili a podľa pokynov anjelov ich uložili v istom chráme. O nejaký čas nato cisár sadol na loď a vyrazil so svojim sprievodom z Alexandrie do Konštantínopola. Ale odrazu oslepol, keďže dušou a mysľou bol slepý už aj predtým a okolostojacim sa začal sťažovať, že ho hrozne bijú nejaké neviditeľné ruky. Onedlho nato zahynul. Vtedy biskup hlavného mesta uložil relikvie svätých tak, aby boli strážcami mesta.
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.
Zdroj: johnsanidopoulos.com
