Svätý hieromučeník Ignác Bohonositeľ – 20. december
Hieromučeník Ignác Bohonositeľ
Sv. Ignác pochádzal zo židovského rodu a podľa zbožnej tradície mal byť tým dieťaťom, ktoré Spasiteľ, keď učil svojich učeníkov pokore, postavil uprostred nich a povedal: „Ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nevojdete do nebeského kráľovstva.“
Keď dospel, bol učeníkom svätého Petra, Pavla a osobitne Jána. Tu sa učil spoločne so sv. Polykarpom a dosiahol také vedomosti, takú svätosť života, a osobitne takú lásku k Bohu, že bol nazvaný „Bohonositeľ“, t. j. človek, ktorý vo svojom srdci nosí Boha. Apoštoli ho povýšili na biskupa Antiochijskej cirkvi a 40 rokov jej bol vzorom pravých biskupských cností. Ako prvý zaviedol v chráme antifonálny spôsob spevu.
Keď v roku 106 prišiel do Antiochie cisár Traján, nútil kresťanov, aby sa poklonili jeho bôžikom. Na protiviacich sa vyriekol rozsudok smrti. Ignác, keď videl aké veľké nebezpečenstvo hrozí kresťanom, zdvojnásobil svoje úsilie, aby jemu zverené stádo udržal vo vernosti Kristovi, pretože sa bál, aby niekto neodpadol od viery. Skrze to privolal na seba veľký cisárov hnev. Keďže Ignác po ničom tak netúžil, ako po mučeníckej smrti za Krista, s radosťou prijal cisárovu výzvu, aby sa dostavil pred neho. Cisár Traján sa ho opýtal: „Uctievaš Ukrižovaného?“ Sv. Ignác nato: „Tak je, on je ten, ktorý svojou smrťou zahladil hriech a s hriechom zahubil aj jeho pôvodcu. On zvíťazil nad zlobou diablov a pokoril ich pod nohy tým, ktorí ho nosia v srdci.“
Preto ho cisár odsúdil, aby bol v Ríme v divadle zožratý divými zvieratami. Ignác zvolal na celé hrdlo: „Ďakujem ti, Pane Bože, že si mi vlial dokonalú lásku k tebe a uznal si ma za hodného nosiť okovy, ako apoštola Pavla.“ Požehnal svojich veriacich a povzbudil ich, že neostanú sirotami, lebo majú otca v nebi, ktorý sa o nich bude starať oveľa lepšie, ako sa o svoje deti stará pozemský otec.
Cestou napísal list kresťanom žijúcim v Ríme, v ktorom je vidieť mučeníkovu neotrasiteľnú vieru: „Nemilujte toto moje telo, lebo, hľa, oltár je pripravený. Ja rád a ochotne zomriem za Krista, len mi v tom nebráňte. Ja som Božia pšenica, nech ma preto zomelú levie zuby, aby som bol čistým chlebom pre Ježiša Krista. Odpusťte mi, bratia, no ja viem, čo je pre mňa užitočné a nech prídu na mňa hocijaké muky, ja ich budem znášať ochotne, len aby som mal Ježiša. A čo ma je po kráľovstve celého sveta?! Lepšia je mi smrť v Kristovi, lebo potrebujem toho, ktorý pre mňa zomrel. Moja láska je ukrižovaná na kríži!“
Správa o tom, že biskup až zo Sýrie bude roztrhaný divými zvermi sa rozniesla po celom Ríme a hneď sa zišlo nesmierne množstvo ľudu. Keď boli na mučeníka vypustené levy, dva z nich sa so všetkou zúrivosťou vrhli na svätého, za chvíľu ho roztrhali na kusy a z jeho tela nenechali nič, iba najväčšie kosti. Bolo to v roku 107. Kresťania kosti pozbierali do prestieradla a odovzdali do Antiochie, Teraz sa tieto pozostatky nachádzajú v Ríme v cerkvi sv. pápeža a mučeníka Klimenta.
Zdroj: furca.sk
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.
Zdroj: johnsanidopoulos.com
