Svätí mučeníci Teopempt a Teónas; Prepodobná Synkletika; Svätiteľ Ján Nepomucký Neumann – 5. január
Prepodobná Synkletika
Narodila sa v Egypte v meste Alexandria, kam sa z Macedónska prisťahovali jej rodičia – ľudia zo vznešeného rodu, známi svojou zbožnosťou a veľmi bohatí. Keď dosiahla dievčenský vek, mnohí vznešení a bohatí mladí muži, fascinovaní neobyčajnou krásou jej tváre a všeobecne uznávaným dobrým charakterom, sa s ňou snažili oženiť. Vydávať sa však nechcela, lebo od mladosti horela láskou k Nebeskému ženíchovi Kristovi. Preto sa nestarala o vonkajšiu krásu, ale o vnútornú, očisťujúc si dušu pôstom, cudnosťou a čistotou mysle, aby vyzerala milo Kristovým očiam.
Nasmerujúc celú svoju myseľ k Bohu, zvíťazila nad neviditeľným nepriateľom, diablom, ktorý podnecuje ľudí k hriechu. Po smrti svojich rodičov rozdala všetok svoj majetok chudobným a úbohým, a ona sama sa dostala do krajnej chudoby, vzala so sebou slepú sestru a usadila sa v hrobke jej príbuzného. Mníšsku hodnosť považovala za tak vzácnu, že nevedela za ňu Bohu dostatočne poďakovať.
V prvých rokoch svojho asketického života prekonala mnohých iných, no svoje činy tajila. Nielenže jedla málo chleba a skromnú odmerku vody, ale jej chlieb bol z otrúb. Zintenzívňovala svoj post, ak sa proti nej dvíhal nepriateľský boj. Sláva o jej činoch k nej prilákala mnoho žien, ktoré ju žiadali o rady. Dlho odpovedala na ich prosby mlčaním, ale vytrvalé modlitby ju prinútili dávať rady mnohým askétkam, ktoré sa zhromaždili a vytvorili akúsi ubytovňu.
Dnes sú zachytené niektoré jej ponaučenia. Hovorila: „Tak ako sa odkryté bohatstvo rýchlo rozkradne, tak aj cnosť, ak sa rozkrikuje, postupne chabne a stráca sa. A ako sa vosk roztopí, keď je blízko ohňa, tak sa duša ničí chválou a stráca všetky výsledky svojej práce.“ Tiež povedala: „Na začiatku je boj a veľa práce pre tých, ktorí sa približujú k Bohu. Potom však nastane neopísateľná radosť. Je to ako pri zakladaní ohňa: najprv sa z neho dymí a slzia oči, ale neskôr dosiahnete vytúžený výsledok.“ Či iná rada pre mníchov: „Myslím si, že pre tých, ktorí žijú v spoločenstve, je poslušnosť väčšou cnosťou ako čistota. Čistota v sebe nesie nebezpečenstvo pýchy, ale poslušnosť má v sebe prísľub pokory.“
Na sklonku života trpela od pokušiteľa tým istým, čo trpel kedysi spravodlivý Jób – postihli ju bolestivé choroby a celé telo mala pokryté chrastami, vyčerpané a zožraté vredmi a červami. Takto trpela tri a pol roka, nedovolila lekárovi poskytnúť jej pomoc a svoju nádej vkladala iba do Boha. Keď prišiel čas jej odchodu z tohto života, videla vo videní svätých anjelov, tiež tváre jasných panien, ktoré ju k sebe volali a videla raj. Po tomto videní, predpovedala mníškam deň a hodinu svojho odlúčenia od tela. Malo sa to uskutočniť o tri dni po tomto videní.
Ako povedala, tak sa aj stalo: o tri dni neskôr, v hodinu, ktorú sama určila, bola oddelená od svojho veľmi bolestivého tela a zúrivých vredov, a ako mučeníčka prešla k Pánovi do bezbolestného života, z ktorého sa tešia svätí v nebi. Žila na zemi asi 80 rokov v mnohých prácach a činoch; teraz prebýva vo večných nebeských príbytkoch. Zosnula okolo roku 350.
NA SPRACOVANÍ ĎALŠÍCH ŽIVOTOPISOV SA PRACUJE
Zdroj: azbyka.ru
Zdroj: johnsanidopoulos.com
