Zhromaždenie k svätému a slávnemu Pánovmu prorokovi, predchodcovi a krstiteľovi Jánovi – 7. január

Zhromaždenie k Jánovi Krstiteľovi

Keďže sa Jánova hlavná úloha v živote odohrala v deň Bohozjavenia, Cirkev oddávna zasvätila tento deň jeho pamiatke. Svätého Jána oslavujeme niekoľkokrát v roku, avšak najväčšia úcta je mu vzdávaná práve 7. januára. Medzi evanjeliovými osobnosťami, ktoré obklopujú Spasiteľa, zaujíma osobnosť svätého Jána Krstiteľa veľmi výnimočné miesto. Kvôli spôsobu jeho príchodu na svet, životu vo svete, úlohe krstenia ľudí na pokánie, krsteniu Mesiáša a nakoniec kvôli jeho tragickému odchodu z tohto života. Od všetkých ostatných prorokov sa sv. Ján odlišuje najmä tým, že mal to šťastie rukou ukázať na toho, ktorého predpovedal.

Jeho asketický život pohoršoval mnohých súčasníkov, ktorí nedokázali pochopiť jeho spôsob života a kritizovali ho, že je posadnutý démonmi. Táto skutočnosť, keď ľudia kritizujú iného človeka preto, že nežije tak ako oni, ale iným spôsobom sa, samozrejme, vyskytovala aj v iných obdobiach, rovnako ako sa vyskytuje aj dnes, pretože aj dnes je veľa takých, ktorí kritizujú to, čo nedokážu pochopiť vlastným rozumom. Ján, žijúc na púšti, neustále sa opájal silným vínom nestvorenej milosti Svätého Ducha a zriekol sa všetkých falošných pôžitkov tohto pominuteľného života. Svätí Otcovia toto opojenie nazývajú „triezvosťou“. Keď niekto okúsi lásku k Bohu, potom pohŕda všetkými ostatnými láskami, teda k materiálnym veciam, pretože ich považuje za nedostatočné.

Takto svätá Cirkev oslavuje Jána ako anjela, apoštola, mučeníka, proroka, Kristovho priateľa, pečať prorokov, prostredníka starej a novej milosti, najčestnejšieho. Slovami svätého Augustína: „On všetkých prevyšuje, má pred všetkými prednosť; každý, kto sa narodil zo ženy, je nižší ako Ján.“ A Augustín ďalej hovorí: „Ján je hlas, ale Pán je Slovo, ktoré bolo na počiatku. Ján je hlasom, ktorý trvá na určitý čas, Kristus je Slovo, ktoré žije od počiatku až naveky.“

Svätý Andrej Krétsky tiež podáva nádherné oslavné piesne na Jána: „Jasný Mesiac Slnka, ktorý svieti naveky. Lampa božského Svetla. Vojak večného kráľa. Priateľ Ženícha. Služobník Majstra. Hlas Slova, ktoré bolo kňazom naveky ako Melchizedech… Ten, ktorý bol koncom zákona. Kňaz, ktorý bol uznaný za hodného vysluhovať aj krst samotného Boha. Ten, ktorý počul Boha Otca hovoriť na vlastné uši. Ten, ktorý krstil Syna, a ten, ktorý videl Svätého Ducha.“ Alebo ako sa vyjadruje v cirkevných piesňach, svätý Ján bol: „ranným Svetlom, Hviezdou, ktorá svojím jasom prevyšovala svetlo všetkých ostatných hviezd a predpovedala úsvit vďačného dňa, keď Kristus zažiari ako duchovné Slnko.“ Po pokrstení bezhriešneho Božieho Baránka Ján ukončil svoju službu, akoby tento akt všetko spečatil a zosnul ako mučeník.

S dnešným dňom je spojená ešte jedna udalosť s Predchodcovou rukou. Evanjelista Lukáš chcel preniesť Jánovo telo zo Sebastie, kde bol tento veľký prorok Herodesom sťatý, do rodného mesta proroka, do Antiochie. No podarilo sa mu získať a preniesť iba jednu Jánovu ruku, ktorá sa v Antiochii ochraňovala do 10-teho storočia. Potom bola prenesená do Konštantínopolu, kde sa v čase Turkov stratila.

Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.

Zdroj: johnsanidopoulos.com