Svätí mučeníci Hermyl a Stratonik – 13. január
Mučeníci Hermyl a Stratonik
Kresťania v západnej časti Rímskej ríše, ktorú spravoval cisár Konštantín Veľký, požívali od vydania Milánskeho ediktu z roku 313 pokoj a slobodu, no kresťanom vo východnej časti Rímskej ríše, nad ktorou vládol cisár Licínius, stále hrozila mučenícka smrť. V tom čase sa mnohí ľudia usilovali odhaľovať kresťanov, aby si tak získali jeho priazeň.
Keď raz Licínius v roku 315 sedel na tróne, pristúpil k nemu jeden z vojakov a vyzradil mu, že istý Hermyl je kresťanom. Cisár vydal rozkaz, aby mu spomínaného muža priviedli. Keď sa svätec dozvedel, že ho vedú na isté mučenie, veľmi sa potešil. Cisár sa ho spýtal: „Si naozaj kresťan?!“ Hermyl odpovedal: „Dobrovoľne sa priznávam nielen k tomu, že som kresťan, ale aj k tomu, že som pred neviditeľným Bohom vysvätený na diakona.“ Keďže z gréčtiny slovo diakon znamená služobník, cisár mu odvetil: „Buď diakonom aj našich bohov!“ Hermyl však túto ponuku rozhodne odmietol: „Povedal som ti, že slúžim neviditeľnému Bohu, nie tým vašim modlám, ktoré sú viditeľné, no samé nič nevidia a nechápu.“ Cisár prikázal biť Hermyla po ústach a vrhnúť ho do väzenia.
Po troch dňoch mu povedal: „Konal si pokánie a si ochotný priniesť obetu bohom, aby si sa oslobodil od budúcich trápení?“ Hermyl odpovedal slovami Žalmu: „Pán je pri mne, nebudem sa báť, čože mi urobí človek? Mám nebeského Boha a preňho jediného žijem. Som pripravený priniesť mu seba samého na obetu a očakávam od neho veľkú pomoc.“ Vtedy cisár prikázal šiestim vojakom, aby Hermyla zhodili na zem a bili. Svätec trpezlivo znášal všetko utrpenie a modlil sa. Potom ho znova vrhli do väzenia, kde ho strážil Stratonik – tajný kresťan a jeho priateľ. Na druhý deň ráno si dal cisár Hermyla znova predviesť. No keďže Hermyl nezmenil svoj postoj, rozhnevaný Licínius prikázal, aby mu brucho trhali orlími pazúrmi. Zvolal: „Nech Hermyl vidí svojimi očami vlastné vnútornosti.“
Keď Stratonik zbadal utrpenia svojho priateľa, rozplakal sa. Vtedy Stratonika niektorí udali. Licínius si dal predviesť a spýtal sa: „Si Hermylov priateľ?“ Stratonik vo vedomí, že je učeníkom Pravdy, rozhodol sa povedať pravdu. Priznal sa nielen k tomu, že je Hermylovým priateľom, ale aj k tomu, že je kresťanom. Cisár prikázal biť ho palicami po celom tele, až kým sa nedostal na pokraj smrti, a napokon obidvoch mužov vrhnúť do väzenia. Tam sa celú noc spoločne modlili žalmy a prosili Boha o silu.
Na druhý deň ráno cisár znova navádzal Hermyla, aby obetoval bohom. On mu odpovedal: „Čo som ti hovoril predtým, to zopakujem aj teraz: Spaľuj ma, sekaj ma a muč ma, ako len chceš, lebo ja som si privykol nebáť sa tých, čo zabíjajú telo, ale dušu zabiť nemôžu.“ Cisár tak odsúdil Hermyla na smrť utopením v rieke Dunaj – udalosti sa totiž odohrali v meste Singidunum (dnešný Belehrad v Srbsku). Keďže ani Stratonik napriek veľkým mukám nezaprel svoju kresťanskú vieru, aj on bol odsúdený na rovnakú smrť. Na tretí deň veriaci našli na brehu ich sväté telá a pochovali ich s úctou v blízkosti mesta Singidunum. Uložili ich do jedného hrobu, aby všetko mali spoločné: spoločné vyznanie Krista, väzenie, muky, utopenie, pochovanie a spoločnú slávu v nebi.
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.
Zdroj: furca.sk
Zdroj: johnsanidopoulos.com
