Poklona úctyhodným reťaziam svätého a všechválneho apoštola Petra – 16. január
Poklona reťaziam svätého Petra
Svätá cirkev v tento deň slávi výročný sviatok na pamiatku veľkého dobrodenia, ktoré udelil Pán skrze to, že apoštola Petra zázračne uvoľnil z okov, to jest z jeho reťazí. Herodes Agrippa, vnuk Herodesa, ktorý pozabíjal nevinné deti v Betleheme, veľmi dbal o to, aby ulahodil a páčil sa židom. To mohol dosiahnuť tak, že prenasledoval kresťanov, zvlášť apoštolov a Kristových učeníkov. A tak Herodes prikázal Jánovho brata Jakuba zabiť mečom. A keď videl, že sa to židom páči, zaumienil si chytiť aj Petra. Keď dostal apoštola Petra do rúk, prikázal ho posadiť do temnice a odovzdal ho štvoritej stráži, každej zo štyroch vojakov, aby ho strážili. A tak sedel Peter strážený vojakmi v temnici, no cirkev sa za neho bez prestania modlila.
Keď ho už Herodes mal predviesť pred ľud, Peter tej noci spal medzi dvomi vojakmi, okovaný dvoma železnými reťazami a predo dverami stála stráž. A hľa, zjavil sa Pánov anjel, ktorého jas ožiaril celú temnicu. Keď pristúpil k spiacemu Petrovi, uderil ho do boku a zobudil ho. Anjel povedal Petrovi: „Vstaň rýchlo!“ A železné reťaze mu popadali z rúk. Ďalej anjel hovoril Petrovi, aby sa prepásal, obul a zaodel, čo aj urobil. „Poď za mnou!“, povedal mu ešte anjel a vyšiel z temnice. Peter išiel za anjelom, ale sám ešte nevedel či to, čo sa s ním deje, je skutočne pravdou alebo iba snom. Obaja s anjelom prešli okolo prvej i druhej stráže a prišli k železnej bráne, ktorá viedla do mesta a tá sa im sama od seba otvorila. Spolu prešli ešte jednu ulicu, potom anjel od neho odstúpil a stal sa neviditeľným.
Nasledujúce ráno bol medzi vojakmi veľký zmätok a kresťania sa poučili, že vo všetkých protivenstvách treba dúfať v Pána, ktorý môže pomôcť aj tam, kde je ľudská pomoc nemožná. Reťaze, do ktorých bol zakovaný sv. Peter v temnici, sa potom dostali do rúk kresťanov a v Jeruzalemskej cerkvi boli chránené ako svätý poklad. V roku 439 jeruzalemský patriarcha Juvenalius podaroval tie reťaze gréckej cisárovnej Eudoxii. Jednu reťaz nechala cisárovná pre seba a druhú poslala do Ríma svojej dcére, ktorá sa tiež volala Eudoxia. Dcéra sa z toho daru veľmi potešila a ukázala ho vtedajšiemu rímskemu pápežovi Sixtovi III, ktorý hneď prikázal priniesť aj ďalšiu reťaz, ktorou bol sv. Peter prikovaný na príkaz cisára Nera. Tu sa ukázala Pánova ruka, lebo len čo sa tie reťaze priložili k sebe, obe sa hneď spojili, akoby to bola jedna reťaz urobená jednou rukou. Cisárovná prikázala v Ríme postaviť peknú veľkú cerkev a uložiť v nej tie okovy, aby si ich ľudia uctievali.
Skrze okovy svätého Petra urobil Boh mnoho veľkých zázrakov, ako nám potvrdzujú hodnoverné svedectvá. Tak sa splnil výrok sv. Augustína: „Ak už tieň sv. Petra mal liečiteľnú silu, o koľko viac ju budú mať jeho okovy.“ A tak aj bolo: istý veľmož pri dvore cisára Otta I., mučený zlým duchom, náročky prišiel do Ríma, aby sa tu dotknutím čestných okov oslobodil od diabla. Vtedajší rímsky pápež Ján XIII. mu založil čestné okovy na krk a diabol od neho hneď odstúpil.
Zdroj: furca.sk
Zdroj: johnsanidopoulos.com
