Náš prepodobný a bohonosný otec Anton Veľký – 17. január
Prepodobný Anton Veľký
Anton sa považuje za otca a pôvodcu mníšstva na kresťanskom východe. Narodil sa v roku 261 v dedine Kómi v Egypte. Už ako malého chlapca ho nezaujímali zábavy a hry, ale zaľúbil si rozjímanie a modlitbu. Keď trocha podrástol, v jednej cerkvi počul slová: „Ak chceš byť dokonalý, predaj, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi.“ Anton sa ich rozhodol do bodky vyplniť. Preto celý svoj zdedený majetok rozdelil na dve časti, z ktorých jednu nechal sestre a druhú rozdelil chudobným s úmyslom slúžiť Kristovi v dobrovoľnej chudobe.
Potom odišiel do púšte horného Egypta a zveril sa vedeniu jedného svätého starca. Osobitne sa zasväcoval modlitbe. Na modlitbách strávil často celé hodiny a neraz pustovníci videli, ako sa pri západe slnka začal modliť a v tomto stave vydržal až do jeho východu. A ten čas sa mu zdal taký krátky, že nariekal na slnko, že skoro vyšlo a prerušilo jeho modlitbu. Nikdy sa nesťažoval na chlad zimy a horúčosť slnka, ani jedno, ani druhé ho nedonútilo skrátiť modlitby.
Hoci sv. Anton viedol taký prísny život, predsa na neho útočili rôzne pokušenia, trápili ho pochybnosti o spôsobe života, ktorý si vybral, vznikali v ňom myšlienky pýchy a silno sa prebúdzali aj pokušenia tela. No Anton pritom neupadal na duchu a týchto nepriateľov od seba odháňal myšlienkami na Boha, na večnosť, na smrť a na peklo. Trápili ho aj zlí duchovia, no raz sa mu zjavil sám Kristus a povedal: „Bol som pri tebe a bol som svedkom tvojich zápasov a nikdy som ťa neopustil.“
Anton túžil, aby nik z ľudí nevidel jeho cnostný život, no svetlo sa nedá ukryť. Mnoho mládencov sa zhromaždilo okolo neho s rozhodnutím zachovávať pod jeho vedením zákony kresťanstva. Napomínania a predpisy, ktoré sv. Anton dával svojim žiakom, neskôr slúžili ako predloha všetkým mníšskym ústavom. Počet jeho žiakov sa tak zväčšoval, že po 10-tich rokoch bola celá Thébska púšť obývaná mníchmi a Anton bol prinútený zakladať jeden monastier za druhým.
Anton bol skutočne obdarený múdrosťou zhora. Tu sú niektoré jeho výroky: „Pre kresťana nie je nič užitočnejšie, ako si každý deň pomyslieť: Dnes začínam slúžiť Bohu a dnešný deň je posledný v mojom živote.“ Alebo: „Proti nedbalosti o spásu nie je lepší prostriedok ako myšlienka, že život je krátky a jeho koniec neistý.“ Iný výrok: „Diabol sa bojí pôstu, modlitby, pokory a dobrých skutkov. Jednoduchý a k svojmu cieľu smerujúci život, a silná viera v Boha sú mocné zbrane proti diablovi.“ Istý brat sa ho spýtal: „Čo mám robiť, aby som sa páčil Bohu?“ Anton odpovedal: „Kam len ideš, maj pred očami Boha. Čo len robíš, opýtaj sa Svätého písma.“
Keď vnímal, že sa blíži jeho presťahovanie do nebeského kráľovstva, prikázal, aby jeho oblečenie rozdali a dodal: „A teraz sa, bratia, rozlúčme, lebo idem k Bohu, ktorého budem prosiť za vás.“ Keď to povedal, odovzdal svoju dušu Bohu po prežití 105 rokov. Bolo to 17. januára 366.
Zdroj: furca.sk
Zdroj: johnsanidopoulos.com
