Náš prepodobný otec Makarios Egyptský – 19. január
Prepodobný Makarios Egyptský
Narodil sa okolo roka 301 v egyptskej obci Ptinapor ako syn kňaza Abraháma a jeho manželky Sáry. Z poslušnosti k rodičom sa oženil, ale jeho manželka onedlho náhle zomrela a on odišiel na základe súkromného zjavenia do púšte. Bol to takpovediac prevratný čin, pretože dovtedy tam okrem Antona Veľkého a v tom čase nikomu neznámeho Pavla Tébskeho žiadny askéta nebýval. Boh ho obdaroval darom divotvorstva, takže kriesil aj mŕtvych. Svojmu učeníkovi Pafnutijovi často hovoril: „Nikoho neodsudzuj a budeš spasený.“ Žil 97 rokov.
Vo svätcovom životopise nachádzame nasledujúci príbeh. Keď sa raz Makarios modlil, počul hlas: „Makarios, v cnostnom živote si ešte nedosiahol takú dokonalosť ako dve ženy, ktoré bývajú spoločne v blízkom meste.“ Uvedené tvrdenie Makaria zarazilo, pretože v jeho časoch mnohí kresťania považovali mníšstvo prakticky za jedinú cestu ku kresťanskej dokonalosti. Pod vplyvom zjavenia šiel a zaklopal na dvere domu, v ktorom tie ženy bývali. Makarios povedal: „Prišiel som sem z ďalekej púšte. Takúto veľkú námahu som podstúpil kvôli vám, lebo túžim poznať vaše dobré skutky. Prosím vás, porozprávajte mi o nich a nič neskrývajte.“ Ženy odpovedali: „Uver nám, ctihodný otče, že ešte aj minulú noc sme každá zdieľala lôžko so svojim manželom, teda nevedieme život zasvätený výlučne Bohu, ale bežný rodinný život. Aké cnosti chceš na nás nájsť?“
Prepodobný však nástojil, aby mu o svojom živote porozprávali, preto povedali: „Za celý čas spoločného života sme jedna druhej nepovedali ani jediné zlé alebo škaredé slovo a nikdy sme sa nehádali, žili sme v pokoji a jednomyseľnosti. Nedávno sme sa jednomyseľne rozhodli opustiť svojich telesných manželov, vzdialiť sa a pripojiť k zhromaždeniu svätých panien, ktoré slúžia Bohu. Nedokážeme však uprosiť svojich manželov, aby nás prepustili, hoci sme ich o to žiadali veľmi nástojčivo a s mnohými slzami. Keďže sme nedosiahli vytúžené prepustenie, uzatvorili sme zmluvu s Bohom i medzi sebou, že až do svojej smrti nevyriekneme ani jediné svetské slovo, teda my dve sa nebudeme rozprávať o ničom okrem Božích vecí.“ Nato Makarios povedal: „Skutočne, Boh nehľadá ani panny, ani vydaté, ani mnícha, ani človeka žijúceho vo svete, ale hľadá slobodné rozhodnutie a prijíma ho tak, ako samotný skutok. Dobrovoľnému rozhodnutiu každého človeka dáva milosť Svätého Ducha, ktorý pôsobí v človeku a usmerňuje život každého, kto túži po spáse.“
Uvedený príbeh je potvrdením viacerých dôležitých právd duchovného života. Po prvé: Manželstvo samo osebe nepredstavuje prekážku dosiahnutia svätosti, ako to občas niektorí kresťania chybne vnímajú. Po druhé: Manželstvo je nerozlučiteľné. Hoci v staroveku bolo dovolené opustiť svojho manželského partnera kvôli vedeniu mníšskeho života, aj vtedy sa vyžadoval súhlas druhej strany. Po tretie: Veľmi dôležité je rozhodnutie našej vôle; aj vtedy, keď ho momentálne nemožno uskutočniť. Po štvrté: Dobré je vyhýbať sa nielen zlým a neslušným rečiam, klamstvu, ohováraniu, osočovaniu a posudzovaniu, ale aj rečiam, ktoré sú zbytočné. Po piate: Vidíme, akou vážnou vecou je dobre vychádzať so svojimi najbližšími, starať sa o rodinu a plniť s láskou úlohy každodenného života.
Zdroj: furca.sk
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.
Zdroj: johnsanidopoulos.com
