Náš prepodobný a bohonosný otec Eutymios Veľký – 20. január
Prepodobný Eutymios Veľký
Narodil sa v arménskej Malatine blízko rieky Eufrat okolo roku 377 zámožným a významným rodičom. Bol to ich jediný syn a narodil sa po ich modlitbách nad ostatkami mučeníka Polyeukta. Eutymios sa vzdelával v posvätnej náuke a v horlivej praxi modlitby, mlčania, pokory a umŕtvovania pod dohľadom svätého biskupa tohto mesta, ktorý ho vysvätil za kňaza.
Od mladosti sa vybral na cestu duchovných zápasov najprv neďaleko svojho mesta a potom v púšti medzi Jeruzalemom a Jerichom. Mal vtedy 29 rokov. Celé dni a noci naplňoval modlitbou, rozmýšľaním o Bohu, rozjímaním a telesnou prácou. Okolo neho sa zišli mnohí učeníci, z ktorých sú niektorí slávni svätci ako: Kyriak Pustovník, Sáva Posvätený, Teoktist a iní. Tento askéta jedol len v sobotu a v nedeľu. Nikdy nespal po ležiačky. Z Božej milosti konal svätec mnohé zázraky, zvyčajne znamením kríža: vyháňal démonov, liečil ťažké choroby, vyviedol vodu na púšti, rozmnožil chlieb, prorokoval a videl do duší ľudí.
Raz sa stalo, že krajinu postihlo veľké a strašné sucho. Vtedy sa nahrnulo do jeho kélie množstvo ľudu a prosili ho o modlitbu za dážď. No Eutymios vedel, že ľud musí robiť pokánie za svoje hriechy, predo odmietol modliť sa sám a povedal: „Som hriešnik, ako sa môžem odvážiť predstúpiť pred Boha, ktorý sa hnevá na naše hriechy? Pokloňme sa pred ním všetci spoločne a on nás vypočuje.“ A obloha vydala dážď. Podobne priviedol k jednote s Cirkvou cisárovnú Eudoxiu, ktorá zastávala heretické mienky a ktorá následne zvyšok života prežila v pokání a zbožnosti.
Všetkých svojich mníchov učil, aby nikdy nejedli toľko, aby sa úplne nasýtili, ale tiež im prísne zakazoval akúkoľvek výnimočnosť v pôstoch alebo v iných spoločných obradoch, pretože to zaváňalo márnomyseľnosťou a svojvôľou. Mníchov učil láske k práci hovoriac: „Keď jete chlieb bez svojej námahy znamená to, že jete cudziu prácu.“ Keď sa niektorí mladí bratia chceli postiť viac ako ostatní, zabránil im v tom a nariadil, aby prichádzali k spoločnému stolu a takto nespyšneli kvôli svojmu prísnejšiemu pôstu. A ešte hovoril, že pre mnícha nie je dobré prechádzať z miesta na miesto, lebo kto chce činiť dobro, môže ho činiť na tom mieste, kde sa nachádza: „Strom, ktorý sa často presádza, neprináša plody.“ O láske hovoril: „Čo znamená soľ pre chlieb, to znamená láska pre ostatné cnosti.“
Prvý týždeň Veľkého pôstu odchádzal do púšte, kde ostával v mlčanlivosti a rozjímaní o Bohu až do Paschy. Počas jeho života bola v blízkosti jeho jaskyne postavená obrovská lavra, ktorá bola po stáročia preplnená mníchmi ako úľ včelami. Predpovedal svoju smrť a jeho posledným prikázaním bolo, aby sa v monastieri dodržiavala pohostinnosť a nech monastierska brána nebude nikdy zatvorená. Zosnul vo svojich 97-mich rokoch života v roku 473. Na jeho pohrebe bol aj jeruzalemsky patriarcha Anastáz, ktorý musel čakať celý deň, pokiaľ ohromná masa ľudí pobozká ostatky zosnulého svätca a až večer mohli pohreb dokončiť.
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.
Zdroj: zoe.sk
Zdroj: johnsanidopoulos.com
