Stretnutie nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista – 2. február
Stretnutie Pána
Na štyridsiaty deň po Kristovom narodení priniesla Mária s Jozefom svojho Syna do jeruzalemského chrámu, aby splnili podľa Mojžišovho zákona dva predpisy. Prvým bolo očistenie ženy po pôrode a druhým bolo obetovanie prvorodeného syna.
O očistení napísal Mojžiš: „Keď sa pominú dni jej očisťovania, či sa narodil chlapec alebo dievča, prinesú kňazovi ku vchodu do stánku zjavenia ročného baránka na celostnú žertvu a holúbka alebo hrdličku na obetu za hriech. On to obetuje Pánovi a očistí ju od hriechu a bude čistá…“ (Lv 12, 6n) Tento obrad sa konal preto, lebo podľa zákona sa každá matka po pôrode pokladala za poškvrnenú, teda nečistú. Týmto prikázaním chcel Boh pripomenúť Židom, že každý potomok Adama je od narodenia poškvrnený hriechom, a chcel v nich vzbudiť túžbu po očistení z hriechov. Mária, sama bez hriechu počatá a matkou bez muža, ani nepodliehala predpísanému obradu očisťovania. No z pokory a poslušnosti voči posvätnému zákonu – aby nikoho nepohoršila – podriadila sa tomuto obradu.
O zasvätení prvorodeného syna sa píše: „Zasväť mi všetko prvorodené, čo u Izraelitov otvára materské lono.“ (Ex 13, 2) Prvorodených obetovali z viacerých príčin: Prvou bol dôvod, že všetky prvotiny patrili Pánovi. Tým človek uznával, že všetko požíva výlučne z Pánovej dobrotivosti. Dôvodom obetovania bola aj pamiatka na útek z Egypta. Pred odchodom z Egypta Boh usmrtil v Egypte všetko prvorodené aj z ľudí, aj zo zvierat, no vo svojom vyvolenom národe zachránil prvorodených. Týmto záchranným činom si však Boh prisvojil prvorodených chlapcov vyvoleného národa.
V tom čase v chráme slúžil veľkňaz Zachariáš, otec Jána Krstiteľa. On presvätú Bohorodičku v chráme nepostavil na miesto vyhradené pre ženy, ale pre panny. A zrazu sa v chráme objavili dve postavy: starec Simeon a prorokyňa Anna. Spravodlivý starec zobral Mesiáša na ruky a povedal: „Teraz prepúšťaš svojho služobníka, Vládca, lebo moje oči videli tvoju spásu.“ Ďalej svätý Simeon povedal: „Hľa, tento je ustanovený, aby mnohých v Izraeli zvrhol a mnohých pozdvihol. A tvoju vlastnú dušu prenikne meč.“ Anna tiež oslavovala Boha a zvestovala Jeruzalemčanom príchod dlho Očakávaného.
A farizeji, ktorí boli v chráme a všetko videli a počuli, sa nahnevali na Zachariáša, že postavil Bohorodičku na miesto pre panny a všetko povedali Herodesovi. Keď sa Herodes presvedčil, že to je ten nový Kráľ, o ktorom mu hovorili mudrci z východu, hneď poslal vojakov, aby Ježiša zabili. Medzitým však svätá rodina na rady Božieho anjela opustila mesto a vydala sa na cestu do Egypta.
Názov „Stretnutie Pána“ znamená stretnutie Ježiša so starcom Simeonom. No v hlbšom zmysle ide o stretnutie nového človeka so starým i o stretnutie Boha so svojím ľudom. Sviatok Pánovho Stretnutia sa začal sláviť v Jeruzaleme v druhej polovici 4. storočia. Keď v 6. storočí v Konštantínopole zavládol veľký mor, vtedajší cisár Justinián videl svoju ľudskú nemohúcnosť a po dohode s patriarchom nariadil pôst a modlitbu po celej krajine. Na samotný sviatok Stretnutia sa konali veľké sprievody so sviecami po mestách a dedinách – veď svätý Simeon nazýva dieťa, ktoré drží, Svetlom na osvietenie pohanov. A Pán sa naozaj zľutoval. Cisár následne sviatok zaviedol v celej ríši. Preto sa Cirkev v bohoslužobných textoch sviatku viackrát modlí aj za vladára a požehnáva voskové sviece.
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.
Zdroj: johnsanidopoulos.com
Zdroj: zivotopisysvatych.sk
Zdroj: YouTube, Byzantinos: Na ceste k Bohu – Sviatok Stretnutia Pána.
