Náš prepodobný otec Izidor Peluzijský – 4. február
Prepodobný Izidor Peluzijský
Izidor sa narodil okolo roka 350 vo významnom egyptskom meste Alexandria ako dieťa urodzených a nábožných rodičov. Hoci si veľmi dobre osvojil svetskú vedu a mal všetky predpoklady stať sa vysokopostaveným mužom, ešte v mladosti sa rozhodol úplne zasvätiť službe Bohu a odišiel na vrch Peluzion, kde viedol prísny pustovnícky život. Nosil výlučne odev z tvrdej srsti, jedol iba korienky a rozličné byliny, zachovával mlčanie a pomáhal chudobným.
Z vrchu Peluzion raz odcestoval na návštevu do Konštantínopola, aby videl a počul svätého Jána Zlatoústeho. Stretnutie s ním urobilo na Izidora mimoriadne hlboký dojem a odrazilo sa takmer vo všetkom jeho ďalšom počínaní. Po návrate pokračoval v prísnom mníšskom živote, pričom sa nebál robiť výčitky pre pokrytectvo a nespravodlivosť ani biskupovi Teofilovi a miestnym vladárom.
Vysoká vzdelanosť, duchovná múdrosť a prísny asketický život zhromaždili okolo Izidora mnohých nadšencov úsilia o nábožnosť. Vďaka nim bol vysvätený na kňaza a postupne získal takú vážnosť, že dokonca aj cisár a alexandrijskí patriarchovia sa obracali naňho s prosbou o radu. Vieme, že napísal vyše desaťtisíc listov obsahujúcich užitočné duchovné ponaučenia. Niektoré poslal alexandrijskému arcibiskupovi Teofilovi a rímskemu cisárovi Arkadiovi, aby obraňoval Jána Zlatoústeho, keď bol protiprávne zosadený z biskupskej katedry a poslaný do vyhnanstva. Neskôr prispel k zaradeniu spomínaného muža do zoznamu svätých. Vďaka jeho iniciatívam adresovaným cisárovi Teodózovi II. Mladšiemu bol na rok 431 zvolaný Prvý efezský koncil, teda tretí ekumenický snem, na ktorom bola zavrhnutá heréza nestorianizmus, podľa ktorej Panne Márii nepatrí titul Bohorodička.
Svätý Izidor vo svojom liste Antóniovi píše o jednotlivých životných stavoch: „Tých, ktorí si chránia panenstvo, treba prirovnávať k slnku. Tých, ktorí neporušene zachovávajú vdovstvo, treba prirovnávať k mesiacu. A tých, ktorí počestne žijú v manželstve, treba prirovnávať k hviezdam. Je to v súlade s tým, čo hovorí apoštol Pavol: ,Iný je jas slnka, iný jas mesiaca a iný jas hviezd.‘“
Veľmi zaujímavo píše svätý Izidor o skromnosti a poníženosti: „Kto si zachováva ponížené zmýšľanie, u toho aj cnosti bývajú žiarivejšie. Kto nemá takéto zmýšľanie, jeho žiarivé cnosti temnejú a veľké sa zmenšujú. Kto teda chce, aby jeho cnosti boli veľké, nech ich nepovažuje za veľké a ukáže sa ich skutočná veľkosť.“
Osobitne vážne vyznievajú jeho slová adresované biskupovi Palladiovi ohľadom dôstojnosti kňazského stavu: „Nositelia kňazského rádu majú vynikať väčšou svätosťou i čistotou než tí, ktorí sa usídlili vo vrchoch alebo na púšťach. Tí prví majú totiž na starosti aj seba aj ľud, kým tí druhí len seba. Tí prví sú navyše postavení na výšine takej úcty, že všetci skúmajú a rozoberajú ich život, zatiaľ čo tí druhí žijú v jaskyniach.“
V ďalšom liste píše: „Dôležitejšie je učiť sa zbožnému životu ako krasorečivej kázni.“ Náš prepodobný otec Izidor Peluzijský sa dožil relatívne vysokého veku a pravdepodobne vo veku 86 rokov v pokoji odovzdal svoju dušu do Božích rúk.
Zdroj: furca.sk
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.
Zdroj: johnsanidopoulos.com
