Svätá mučenica Agáta – 5. február
Mučenica Agáta
Jej meno pochádza z gréčtiny a znamená „Dobrá, Cnostná“. Táto panna a mučenica sa narodila v sicílskom meste Palermo v rodine významných a majetných rodičov okolo roku 235. Vychovávali ju zodpovedne a v bázni pred Bohom. Keďže bola krásna a bohatá, o nápadníkov nebola núdza. No ona ako 15-ročná dala sľub, že zostane pannou a svoj život zasvätí Ježišovi. Pri obrade ju biskup zahalil do červeného závoja, ktorý nosili zasvätené dievčatá.
V tom čase cisár Décius začal prenasledovanie kresťanov. Miestnemu prokonzulovi Kvintiliánovi sa Agáta zapáčila a zaželal si ju mať za ženu. Keď to Agáte navrhol, odpovedala, že ona je Kristova nevesta a že nemôže byť neverná svojmu snúbencovi.
Tak ju udal ako kresťanku a dal na „prevýchovu“ k nemravným ženám. No ani to nepomohlo. Jedna zo žien sa o nej vyjadrila: „Skôr by som obmäkčila kameň, než zlomila jej vieru a presvedčenie.“ Radili jej, aby zaprela svoju vieru a ušetrila si tak hrozné bolesti a mučenie. Agáta im odpovedala: „Železo a okovy ma pripútajú ešte pevnejšie ku Kristovi, oheň roznieti ešte viac moju lásku a blízka smrť vzbudí moju túžbu po ňom… Boh, môj pomocník a ochranca, bude mojím tešiteľom.“
Tak ju následne vydali na ťažké muky. Bola bičovaná, potupovaná, priviazaná o strom a bitá až do krvi. Potom jej sudca znova navrhol, aby sa zriekla Krista a tým sa vyhla ďalšiemu mučeniu, na čo ona odpovedala: „Toto mučenie je pre mňa veľmi užitočné, lebo tak, ako sa pšenica musí najprv očistiť od pliev a až potom ju dajú do sýpky, tak ani moja duša nemôže vojsť do raja, ak moje telo najprv nebude pokorené mukami.“
Potom mučiteľ nariadil, aby jej odrezali prsia a hodili ju do temnice bez toho, aby jej ošetrili rany. V temnici sa jej zjavil sv. apoštol Peter a prinavrátil jej telesnú celistvosť a zdravie. Znova bola vyvedená na mučenie. Keď mučiteľ videl, že je dokonale zdravá, obvinil ju z čarodejníctva a prehováral ju, nech sa vzdá Krista. Ona však vyznala: „Nikdy neodstúpim od Krista, ktorý ma uzdravil.“ Preto ju obnažili a jej telo trhali, váľali ju po črepinách a po žeravom uhlí. No Boh jej v tom celom dával silu. Dokonca sama zem sa zatriasla, čo spôsobilo, že ľud sa vzbúrili proti mučeniu Agáty. Zastrašený vladár dal polomŕtvu Agátu odniesť späť do žalára. Nemohla už ani pokľaknúť, ale naposledy sa modlila: „Bože môj, ďakujem ti za všetko, že si ma miloval a posilňoval v utrpení, prosím prijmi ma teraz k sebe!“ Pri modlitbe zosnula. Bolo to v Catanii a mala vtedy len 15 alebo 16 rokov.
Po Agátinej smrti si mučiteľ zobral celý jej majetok. Ale na spiatočnej ceste sa jeho kone ako aj kone jeho vojakov zbesneli, pohrýzli ho na tvári, zvalili na zem a ušliapali až na smrť. Tak ho postihol Boží trest za strašný zločin, ktorý spáchal na svätici. Tiež je zachytené, že rok po Agátinej smrti došlo k výbuchu sopky Etna a hrozilo, že mesto bude zničené. Zúfalí obyvatelia Catanie niesli proti láve Agátin závoj a žeravý prúd zmenil smer, a obišiel mesto. Tento závoj sa dodnes uchováva v meste. Jej neporušené telo bolo prevezené do Konštantínopolu v 11. storočí a neskôr vrátené na odpočinok do sicílskeho mesta Catania, do katedrály sv. Agáty.
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.
Zdroj: zoe.sk
Zdroj: johnsanidopoulos.com
Zdroj: zivotopisysvatych.sk