Svätý veľkomučeník Teodor Stratilat; Svätý prorok Zachariáš, ktorý videl kosák – 8. február
Veľkomučeník Teodor Stratilat
Teodor bol rímsky vojvodca v armáde cisára Licínia a predstavený mesta Herakleja, ktorá je blízko Čierneho mora. Pochádzal však z Euchaity. Väčšinu ľudí prevyšoval tak krásou svojej duše, ako aj krásou svojej fyzickej podoby a silou svojich slov. Preto si každý želal byť poctený jeho priateľstvom a aj sám cisár sa s ním chcel porozprávať. Svätec však nepozeral na svoju mladosť, krásu, vojvodcovskú hodnosť a cisársku milosť, ale namiesto toho všetkého na seba prijal hrozné mučenia kvôli Kristovi.
A tak sa stalo, že keď cisár poslal po Teodora, on odvetil poslom, aby radšej prišiel sám cisár spolu s najväčšími bohmi. Cisár hneď vzal svojich zlatých a strieborných bohov a odišiel do Herakleje. V nočnom videní bol Teodor vopred informovaný a povzbudený k mučeníctvu. Keď teda počul, že Licinius sa blíži k hradbám mesta, sadol si na koňa a privítal ho s veľkými poctami, ako sa patrilo.
Svätec prevzal bohov a uprostred noci ich rozbil a kúsky rozdal chudobným. Ráno notár povedal cisárovi, že videl hlavu veľkej bohyne Artemidy u nejakého chudobného človeka. Vtedy strážcovia okamžite zajali svätého Teodora, vyzliekli ho a zviazali. Potom ho volskými šľachami sedemsto ráz udreli po chrbte a päťdesiatkrát po bruchu. Svätca udreli aj po krku olovenými guľôčkami a tež pálili fakľami. Potom mu poranené a spálené telo zoškrabali tehlami a črepinami. Tak ho uvrhli do väzenia a nechali ho tam bez jedla sedem dní.
Potom ho vzali z väzenia a ukrižovali na kríži za ruky a nohy. Spôsobovali bolesť aj jeho skrytým údom tela. Okolo neho stáli isté deti, ktoré mu strieľali šípy do tváre. A ešte všelijako ináč trpel. Tak zostal svätec na kríži celú noc. No Boží anjel sňal svätca a úplne ho uzdravil, za čo svätec dobrorečil Bohu. A keď nastalo ráno, Licinius poslal mužov, aby vzali telo svätca a hodili ho do mora. Keď títo muži uvideli Teodora živého a zdravého, uverili v Krista, všetkých 85 mužov. Preto cisár poslal ďalších 300 mužov pozabíjať tých osemdesiatich piatich. Na aj oni uverili v Krista.
Keď Licinius videl, že mesto sa rozbúrilo, prikázal svätcovi sťať hlavu. Bolo tam veľa kresťanov, ktorí bránili vojakom urobiť to, no Teodor ich upokojoval a tak bol sťatý, aby dostal nevädnúcu korunu mučeníctva. A prečo toto všetko? Lebo Teodor miloval Krista nadovšetko na svete; lebo opovrhol nerozumnou modloslužobníckou vierou cisára a zničil modly zo striebra a zlata, a rozdal kúsky z nich chudobným. Taktiež preto, že mnohých obrátil k pravej viere, a aj samotnému cisárovi navrhol, aby sa vzdal modiel a uveril v jediného živého Boha.
Po celý čas mučenia svätý Teodor neustále hovoril: „Sláva tebe, Bože môj, sláva tebe!“ Teodor trpel 8. februára v roku 319 o tretej popoludní a presídlil sa do Kristovho kráľovstva. Považuje sa za ochrancu vojakov. Jeho divotvorné ostatky boli prenesené z Euchaity do Konštantínopola a pochované vo Vlachernskom chráme.
NA SPRACOVANÍ ĎALŠÍCH ŽIVOTOPISOV SA PRACUJE
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.
Zdroj: johnsanidopoulos.com
