Svätý hieromučeník Blažej, sebastejský biskup – 11. február
Sebastejský biskup blažej
Pochádzal z Kapadóckej oblasti a bol bohabojný a mierny už od raného detstva. Bol lekárom. Kvôli svojim veľkým cnostiam ho vybrali za biskupa mesta Sebastia v Arménsku. Blažej bol v tomto pohanskom meste veľkým duchovným a morálnym svetlom. Za prenasledovania kresťanov posilňoval svoje stádo, aby bojovalo dobrý boj až do konca, a preto navštevoval vo väzení veriacich.
Keď zostalo mesto Sebastia celkom bez kresťanov, pretože jedni zahynuli a druhí zutekali, Blažej sa utiahol do hôr a usídlil sa v jednej jaskyni. Kým divé zvery spoznali v ňom svätého človeka, prenasledovatelia nie. Zvery sa priťahované vôňou jeho cností približovali k nemu ako k druhému Adamovi a ticho čakali pri ústí jaskyne, kým dokončí svoju modlitbu a dá im požehnanie alebo vylieči ich rany. Keď potom prišiel do mesta miestodržiteľ Agrikolas, chcel pozatýkať kresťanov a dať ich ako potravu divokým zvieratám v aréne. Preto určil skupinu vojakov, ktorí mali na vrchu Argea chytať divé zvieratá. Na svoje počudovanie však narazili na veľkú skupinu divokých zvierat, levov, tigrov, medveďov, vlkov a ďalších, ktoré sa spolu pokojne pásli pred jaskyňou svätého Blažeja. A tak ho odviedli na súd.
A hľa, mnohí pohania, ktorí sa stretli so svätcom na jeho ceste na súd do Sebastie, zakúsili pokoj a nevýslovnú miernosť, ktoré z neho vyžarovali, a obrátili sa ku Kristovi. A svätec ešte konal posledné zázraky: Jedna zúfalá matka mu priniesla svoje dieťa, ktoré sa dusilo rybou kosťou. On sa modlil k Pánovi, aby vrátil dieťaťu zdravie. Potom ho požehnal a vrátil matke úplne zdravé. Tiež na sťažnosť nejakej chudobnej vdovy, že jej vlk ukradol prasa, učinil silou modlitby, že jej vlk prasa vrátil.
Pri súde ho Agrikolas vyzval, aby obetoval modlám. Keď to nespravil, dali ho priviazať k stĺpu a mučiť. Svojou nezlomnou vierou pritom mučeník obrátil mnohých pohanov na kresťanstvo. Keď bol vystavený novým mukám, povedal námestníkovi: „Nebojím sa tvojich múk, lebo sa teším na budúce dobrá.“ Nato ho zakrvaveného hodili späť do žalára.
Vtedy 7 zbožných žien s dvoma deťmi vzalo kvapky svätcovej krvi a pomazali si nimi tváre, akoby to bola najvzácnejšia masť. Zatkli ich a odviedli k miestodržiteľovi, ktorý im pohrozil najhoršími mukami, ak neobetujú modlám. Ony predstierali, že súhlasia a požiadali, aby modly priniesli k jazeru, aby ich mohli úctivo umyť. Len čo však sochy priniesli, hodili ich do jazera. Agrikolas sa rozzúril a prikázal pripraviť veľký oheň s roztaveným olovom a železnými ostrými hrebeňmi a povedal im, aby sa rozhodli, či dajú prednosť mukám pred krásnymi šatami a šperkami, ktoré boli tiež položené neďaleko. Jedna z nich však vybehla dopredu a hodila drahé oblečenie do pece, povzbudzovaná svojimi dvoma malými deťmi, ktoré kričali: „Neopúšťaj nás! Keď si nás živila svojím mliekom, nechaj nás nasledovať ťa, aby sme zdedili nebeské kráľovstvo!“ Tyran potom dal sväté ženy priviazať a mučitelia im hrebeňmi trhali telo. Keď aj po vhodení do plameňov zostali nezranené, boli sťaté, pričom vrúcne ďakovali Bohu.
Potom bol aj Blažej odsúdený s dvoma osirelými deťmi na sťatie. Vrúcne vyslal modlitbu za všetkých, ktorí ho v budúcnosti budú volať na pomoc v chorobách a skúškach a zjavil sa mu Pán so slovami: „Počul som tvoju modlitbu a splním tvoju prosbu.“ Všetci trpeli v roku 316.
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.
Zdroj: zoe.sk
Zdroj: johnsanidopoulos.com
