Náš otec svätý Lev, rímsky pápež – 18. február
Pápež Lev Veľký
Tento svätec sa narodil okolo roku 400 zbožným rodičom v Ríme. O jeho mladosti nevieme nič. Bol však archidiakonom pri pápežovi Sixtovi III. a po jeho smrti bol ako 40-ročný proti svojej vôli ustanovený na katedru rímskeho pápeža.
Vo svete i v Cirkvi vtedy vládol chaos kvôli početným herézam a nedorozumeniam medzi cirkevnou hierarchiou. Preto napísal biskupom mnoho listov a napomenutí. Pápež sa všemožne usiloval kázňami a katechézami vychovávať tak duchovenstvo, ako aj pospolitý ľud. Snažil sa, aby najmä v Ríme žili ľudia príkladným životom.
V roku 449 zvolal cisár Teodózius cirkevný snem do Efezu. Pápež tam tiež poslal svojich zástupcov. No koncil bol úplne v rukách cisára a bludára Eutycha. Pápežským legátom sa nepodarilo nič urobiť pre prijatie pápežovho listu, ktorý podával pravú náuku o dvoch prirodzenostiach Ježiša Krista – ľudskej a božskej. Preto pápež odmietol uznať závery koncilu a nazval ho nie Efezský koncil, ale Efezské zbojníctvo a s týmto menom vstúpil do dejín. V roku 451 sa konal ďalší koncil v Chalcedóne, kam pápež znova poslal po svojich vyslancoch list o dvoch prirodzenostiach Ježiša Krista. Tam bol list prijatý so všeobecným nadšením a pokladá sa prvé vyhlásenie pápeža „ex cathedra“.
Vyhlásenie „ex cathedra“ je udalosť, keď pápež v úlohe pastiera a učiteľa všetkých kresťanov so svojou najvyššou apoštolskou autoritou definuje učenie o viere alebo mravoch, ktorého sa má pridržiavať celá Cirkev. Vtedy vďaka božskej asistencii, ktorá mu bola prisľúbená vo svätom Petrovi, vlastní neomylnosť, ktorou chcel mať Kristus vystrojenú svoju Cirkev. Preto takéto definície sú naveky nezmeniteľné, lebo v nich nemohlo dôjsť k omylu.
Podľa tradície Lev v roku 452 zabránil zničeniu mesta Rím, keď sa vybral bez zbraní za vodcom Hunov Attilom, ktorý chcel zničiť mesto. Pápež vyšiel pred neho v archijerejskom oblečení, pričom tradícia uvádza, že Attila mal vtedy videnie apoštolov Petra a Pavla, ktorí stáli pri Levovi s ohnivými mečmi a hrozili Attilovi. Na počudovanie všetkých Attila vtedy vyhovel pápežovi, nechal mesto na pokoji a odtiahol preč. O niekoľko rokov neskôr zase ohrozoval mesto Rím kmeň Vandalov a pápež znova žiadal o mier. Nepodarilo sa mu však celkom uprosiť ich kráľa Gensericha. Dosiahol aspoň toľko, že pri 14-dennom drancovaní ušetrili životy obyvateľov. Mesto však olúpili takmer o všetko.
Pápež Lev sa zapísal do dejín ako obranca pravej viery, ochranca slabých a trpiacich, ale aj ako posol mieru. Bol veľmi pokorným mužom. Zachovalo sa po ňom mnoho listov, spisov a kázní. Pred smrťou strávil 40 dní v pôste a modlitbe na hrobe apoštola Petra, prosiac ho, aby mu odkryl či sú jeho hriechy odpustené. Apoštol sa mu zjavil a povedal, že sú mu všetky hriechy odpustené, okrem tých, keď vysvätil niektorých kňazov (z čoho je vidieť, aký ťažký hriech je vysvätiť nedôstojného). Svätec sa začal znova úprimne modliť, pokiaľ mu nebolo oznámené, že sú aj tieto jeho hriechy zahladené. Vtedy pokojne oddal dušu Pánovi v roku 461. Je pochovaný v bazilike sv. Petra vo Vatikáne. Ako prvý spomedzi pápežov dostal titul Veľký.
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.
Zdroj: zoe.sk
Zdroj: johnsanidopoulos.com
Zdroj: vieralogicky.sk
