Štyridsiati dvaja svätí mučeníci z Amoria – 6. marec
42 svätých mučeníkov z Amoria
Boli to všetci vojvodcovia byzantského cisára Teofila. Ale keď cisár Teofil prehral bitku so Saracénmi pri meste Amorea, tí obsadili mesto a vzali do zajatia mnohých kresťanov, medzi nimi aj týchto vojvodcov. Ostatných kresťanov buď pozabíjali alebo predali do otroctva. No vojvodcov odvliekli do Samarry v dnešnom Iraku a hodili do temnice, kde ich väznili 7 rokov. Tam s nimi kruto zaobchádzali, vraj ešte horšie, ako s najväčšími zločincami, lebo boli kresťanmi. Aj cisár Teofil prosil o ich prepustenie, ponúkal výkupné, no bez výsledku.
Viackrát k nim prichádzali moslimskí predáci radiac im, aby prijali Mohamedovu vieru, ale oni o tom nechceli ani počuť. Keď im Saracéni hovorili, že pravý prorok je Mohamed a nie Kristus, vojvodcovia sa ich opýtali: „Keby sa dvaja ľudia hádali o jedno pole a jeden by povedal: ,To je moje pole,‘ a druhý: ,Nie, pole je moje,‘ pritom jeden by mal mnoho svedkov, že je to jeho pole a druhý nemal ani jedného, čo by ste povedali, čie je to pole?“ Saracéni odpovedali: „Samozrejme toho, ktorý mal mnoho svedkov!“ A vojvodcovia dali odpoveď: „Správne ste rozhodli. Tak je to aj s Kristom a Mohamedom. Kristus má mnoho svedkov, starých prorokov, ktorých aj vy uznávate, ktorí všetci od Mojžiša až po Jána Predchodcu o ňom svedčia. Mohamed svedčí iba sám o sebe, že je prorok, ale svedka nemá ani jedného.“
Vtedy sa Saracéni zahanbili, ale opäť sa snažili brániť svoju vieru takto: „Že je naša viera lepšia ako kresťanská je vidieť aj podľa toho, že Boh nám dal víťazstvo nad vami a dal nám najlepšie krajiny na svete a oveľa väčšie kráľovstvo, ako je kresťanské.“ Nato vojvodcovia odpovedali: „Keby to tak bolo, ako hovoríte, potom by aj modloslužobníctvo egyptské, babylonské, helénske a rímske, ako aj perzské klaňanie sa ohňu, boli pravými vierami, lebo vo svojom čase, každý z týchto národov víťazil nad ostatnými a vládol im. Je očividné, že vaše víťazstvo, moc a bohatstvo nedokazujú pravosť vašej viery. A my vieme, že Boh niekedy dáva víťazstvo kresťanom a niekedy dopúšťa trápenia a muky, aby ich napravil a priviedol k pokániu a očisteniu od hriechov.“
Ale Saracéni sa nezastavili iba pri dokazovaní, ale začali pôsobiť na citlivú oblasť. Jednému z vojvodcov menom Teodorovi povedali: „Vieme, že si opustil kňazský stav, stal si sa vojakom a v boji si prelieval krv. Nemôžeš mať nádej v Krista, ktorého si dobrovoľne opustil, preto prijmi Mohameda.“ Teodor však odpovedal: „Nehovoríte pravdu, keď vravíte, že som opustil Krista. Áno, opustil som kňazstvo, no pre vlastnú nehodnosť. Preto musím preliať svoju krv kvôli Kristovi, aby mi odpustil hriechy, ktorých som sa voči nemu dopustil.“
Po 7-mich rokoch boli sťatí – v roku 845. Každého viedli na popravu zvlášť a ich telá hodili do rieky Eufrat. Tie ale vyplávali na druhý breh, kde ich kresťania zobrali a dôstojne pochovali.
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.
Zdroj: zoe.sk
Zdroj: johnsanidopoulos.com
