Svätí hieromučeníci, ktorí boli biskupmi v Chersone: Bazil, Efrém, Kapitón, Eugen, Aiterios a ďalší – 7. marec
Chersonskí hieromučeníci
Bazil, Efrém, Eugen, Elpidios, Agatodor, Aiterios a Kapitón. Všetci títo boli biskupmi v Chersone v rôznom čase a všetci trpeli od neveriacich – buď od Židov, pohanov či Skýtov na začiatku 4-ho storočia. Jediný Kapitón zosnul pokojnou smrťou. Všetci siedmi odchádzali do divokých krajín ako misionári, posielaní jeruzalemským patriarchom Hermonom, aby tam prinášali svetlo Evanjelia.
Jeruzalemský patriarcha poslal do Chersonu najprv dvoch biskupov a misionárov – Bazila a Efréma. Tak v tomto meste na Kryme vzniklo biskupstvo. Efrém sa od Bazila v Chersone oddelil a putoval ďalej k Dunaju. Tam Efrém na začiatku Diokleciánovho prenasledovania zosnul ako mučeník sťatý mečom.
Bazil pokračoval v meste v misijnej práci. Po vypočutí Bazilových rečí si pohania mysleli, že ide kaziť náboženstvo predkov, na ktoré boli zvyknutí. Preto ho zbili a vyhnali zo svojho mesta. No on v jaskyni predsa prosil Boha o ich nápravu a spásu. A stalo sa, že syn jedného z úradníkov v Chersone zomrel a pochovali ho jeho rodičia. Preto sa zjavil v snoch svojich príbuzných a povedal im: „Ak chcete, aby som opäť žil, zavolajte si cudzinca, ktorého ste zbili a vyhnali, a keď uveríte jeho učeniu, proste ho, aby sa za mňa modlil.“ Tak ho Bazil vzkriesil a celá rodina sa dala pokrstiť. To ale nahnevalo Židov, a tak ho obvinili. Bol priviazaný za nohy a ťahaný po mestských uliciach, až kým nevypustil dušu.
V nasledujúci rok prišli do Chersonu traja biskupi-pútnici Eugen, Elpidios a Agatodor, kde sa dozvedeli, že miestny biskup Bazil zomrel. Rovnako aj oni zomreli ako mučeníci, keď ich v roku 311 bili palicami a ukameňovali.
Po niekoľkých rokoch prišiel z Jeruzalema do Chersonu biskup Aiterios. Keďže žil v čase Konštantína Veľkého, mohol v pokoji a slobode spravoval Cirkev. Aj napriek zlobe zo strany pohanských obyvateľov vybudoval veľký chrám v Chersone. Počas cesty z Konštantínopolu bol napadnutý neveriacimi a utopený v Dunaji.
Napokon poslal do Chersonu biskupa sám cisár Konštantín Veľký. No divokí Skýti od neho žiadali znamenie, aby uverili. Oni sami mu navrhli, aby vošiel do ohnivej pece a keď nezhorí, všetci uveria v Krista. S vrúcnou modlitbou a nádejou na Boha, Kapitón zobral archijerejský omofor na seba, prežehnal sa a vošiel do rozžeravenej pece so srdcom a mysľou pozdvihnutou k Bohu. Postál v plameni asi hodinu a bez ujmy na tele a bez akéhokoľvek poškodenia na oblečení vyšiel zdravý. Vtedy všetci zvolali: ,,Jeden je Boh, Boh kresťanský, veľký a silný, ktorý ochránil svojho služobníka v ohnivej peci!“ A dali sa pokrstiť všetci v meste a z celého okolia. O tomto zázraku sa veľa hovorilo na Nicejskom sneme. A všetci oslávili Boha a pochválili pevnú vieru sv. Kapitóna. Keď obyvatelia Chersonu uverili, potom Kapiton dvadsiateho druhého dňa mesiaca decembra odišiel k Pánovi.
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.
Zdroj: zoe.sk
Zdroj: johnsanidopoulos.com
