Náš prepodobný otec a vyznávač Teofylakt, nikomédijský biskup; Svätý Ján z Boha – 8. marec
Nikomédijský biskup Teofylakt
Svätý Teofylakt pochádzal z Východu a jeho rodné mesto nie je známe. Do Konštantínopolu prišiel v ôsmom storočí v čase obrazoboreckej herézy. V hlavnom meste získal skvelé vzdelanie a rýchlo si získal slávu a priateľské vzťahy s vládnymi predstaviteľmi a hodnostármi.
Keď bol prvý cisársky radca Taras (25. február) ako laik vybraný za konštantínopolského patriarchu, vtedy skrze neho prijali mníšsky stav viacerí jeho priatelia a sympatizanti zo svetskej vrstvy. Patril medzi nich aj Teofylakt, ktorý sa stal jeho verným žiakom. S požehnaním Patriarchu Tarasa a spolu so sv. Michalom (23. máj) sa odobrali do monastiera na brehu Čierneho mora. Húževnatých a oddaných zápasníkov Boh potešil a odmenil za ich prácu a modlitbu darom konania zázrakov. Po ich modlitbách v čase veľkého sucha, kedy ženci nemohli vyjsť ani na pole pre horúčavu a páľavu, z opusteného sudu začalo vytekať toľko vody, že im to stačilo na celý deň. Po niekoľkých rokoch v monastieri boli obaja patriarchom Tarasom vysvätení za biskupov – Michal sa stal synadským biskupom a Teofylakt nikomédijským biskupom.
Ako biskup bol Teofylakt dobrý pastier duchovného stáda a ukázal sa neobyčajne naplnený milosrdenstvom voči chudobným a sirotám. Postavil chrámy, nemocnice, hospice, veľkoryso rozdával almužny, staral sa vdovy a chorých, staral sa o malomocných, neváhal im umývať ich rany. Po smrti svätého Tarasa sa stal patriarchom v Konštantínopole Nikefor a krátko nato sa stal cisárom Lev Arménsky, ktorý bol ikonoborec a ako taký vzbudil veľkú búrku v Kristovej Cirkvi.
Hoci bola ikonoborecká heréza na Siedmom všeobecnom sneme odsúdená, tento cisár ju aj tak presadzoval. Svätý Teofylakt do očí protirečil cisárovi, ale keď tento aj tak neupustil zo svojho, Teofylakt mu povedal: „Pretože pohŕdaš Božou trpezlivosťou a zhovievavosťou, príde na teba, kráľu, znenazdajky strašná záhuba a nebudeš môcť nájsť nikoho, kto by ťa z nej vyslobodil!“ (Cisár bol podľa svätcovho proroctva zabitý v chráme v predvečer Narodenia Pána v roku 820.)
Kvôli týmto prorockým slovám bol Teofylakt na cisárov príkaz odvolaný zo svojej katedry a poslaný do väzenia, kde strávil 30 rokov trpiac strašné ťažkosti a ponižovania. Tu nakoniec aj oddal dušu Pánovi okolo roku 845. O dva roky nato, po obnovení uctievania ikon, cisárovná Teodora nechala preniesť telesné pozostatky biskupa Teofylakta do Nikomedie. Svätý Teodor Studita nazval svätého Teofylakta „stĺpom pravdy, oporou pravej viery, ochrancom zbožnosti, oporou Cirkvi“.
NA SPRACOVANÍ ĎALŠÍCH ŽIVOTOPISOV SA PRACUJE
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.
Zdroj: zoe.sk
Zdroj: johnsanidopoulos.com
