Svätý mučeník Agapios a s ním ďalší šiesti mučeníci – 15. marec
Mučeník Agapios a spoločníci
Počas jedného z pohanských sviatkov boli kresťania, ktorí odmietli obetovať modlám, verejne mučení a popravení. V tom čase bol mučeník Timotej odsúdený na upálenie a mučeníci Agapios[1] a Tekla boli vydaní na roztrhanie zverou. Všetci pohania, ktorí tam boli sa zhromaždili, aby videli toto divadlo.
Vtedy, keď sa istí pohanskí mládenci pozerali, ako mučia kresťanov, jedných v ohni, druhých na šibeniciach, tretích divými zvermi, vidiac, s akou trpezlivosťou znášajú kresťania všetky mučenia, zapálili sa horlivosťou za Krista. Zasvätili svoje duše láske ku Kristovi, spútali si ruky reťazami a dobrovoľne sa predstavili Urbanovi, miestodržiteľovi Cézarey v Palestíne, aby ich vydal ohňu alebo divej zveri. Všetci verejne vyznali svoju kresťanskú vieru hovoriac: ,,Aj my sme kresťania!“ Boli to Timolaos z Pontu, Dionýz z Tripolisu, Romulus – poddiakon cirkvi v Diospolise, Plesios a Alexander z Egypta, a posledný Alexander, rodák z Gazy.
Urban a celá skupina, ktorá ho sprevádzala, bola zarazená odvahou týchto mužov. Preto, keď miestodržiteľ videl, že sú ešte mladí vekom, nechcel ich telá zničiť, ale ich láskavo nabádal, aby sa klaňali modlám a neničili sa v takom rozkvete mladosti. Keď sa mu to nepodarilo, prikázal ich poslať do väzenia a tam ich zadržiavali mnoho dní. A kým boli vo väzení, prišiel z mesta Gaza Agapios, tichý a dobrý muž, brat jedného z väzňov. Agapios už predtým dosť trpel pre Krista a ešte viac vo väzňoch rozpaľoval vieru a lásku k Pánovi. Ale keďže navštevoval väzňov, bol spolu so svojím sluhom Dionýzom udaný miestodržiteľovi. Ako človeka pripraveného na mučenícku smrť ho spútali, aby mohol trpieť pre vieru po druhý raz.
Takto sa ich teda zišlo vo väzení osem. Strávili v ňom dlhý čas a mnohokrát ich mučili rôznymi spôsobmi, ale Krista nezapreli. Nakoniec vyšlo rozhodnutie, aby ich sťali. Všetci siedmi okrem Agapia boli veľmi mladí a ešte neboli kresťanmi. Neboli ani nikdy pokrstení vodou, ale iba krvou. Všetci boli sťatí v roku 303 za cisárov Diokleciána a Maximiána a presídlili sa do dvorov nebeského Kráľa.
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.
Zdroj: crkvenikalendar.com
Zdroj: johnsanidopoulos.com
Zdroj: azbyka.ru
[1] Ide o iného Agapia ako oslavujeme dnes.
