Hľa, Ženích prichádza

Každý sviatok má svoje vyjadrenie nielen v liturgických textoch, ale aj v ikonografii. Ikonou Veľkého týždňa je Kristus s tŕňovou korunou, v šarlátovom plášti, v ruke má trstinu. Volá sa Ženích.
Počas Veľkého týždňa zaznieva tropár: Už je polnoc, Ženích prichádza, blažený ten, koho nájde bedliť Pán. Ale beda bude spiacemu. Veľký týždeň je týždňom bdelosti. Liturgické modlitby sú časovo náročné a vyčerpávajúce. Naša ľudská slabosť má sklon tieto veci zľahčovať. Zabúdame, že ide o všetko. Čakáme na Ženícha. Pripomína nám to podobenstvo o desiatich pannách. Od našej vytrvalosti závisí, či vojdeme s nebeským Ženíchom na svadbu. Na jednej strane sme si vedomí toho, že nie sme hodní pozrieť sa mu do očí a vstúpiť s ním na svadbu, ako to vyjadruje svitilen: Spasiteľ môj, vidím tvoju svadobnú sieň ozdobenú, ale nemám rúcho, aby som do nej mohol vstúpiť. Ale vieme aj to, že je to práve On, ktorý nám toto svadobné rúcho môže dať. Vyjadruje to stichira na utierni: Ženích, najkrajší z ľudských synov, vyzleč zo mňa šat hriechov, daj mi podiel na tvojom utrpení a zaodej ma slávou tvojej krásy, lebo si milosrdný.
Vyvrcholením tohto očakávania Ženícha je sviatok Paschy. Centrálnym bodom je liturgia sv. Bazila Veľkého, ktorá je nielen hlavnou liturgiou Paschy, ale aj celého liturgického roka. A keďže podobenstvo hovorí, že kým panny spali, o polnoci sa strhol krik: „Ženích prichádza, vyjdite mu v ústrety!“; aj centrálny bod celého liturgického roka – liturgia sv. Bazila, na ktorej je po prvýkrát ohlásené evanjelium o vzkriesení, mala by sa sláviť v noci. To znamená nie skôr ako po západe slnka, a ešte vhodnejšie za tmy. Slávenie Paschy je prvý a najstarobylejší sviatok Cirkvi. Nemalo by nám byť ľahostajné, ako ho slávime. Tieto starobylé slávenia sú spoločné tak pre kresťanský Východ ako aj pre Západ. Rímsky misál napr. pripomína veriacim toto: „Podľa pradávnej tradície táto noc je očakávaním Pána. Preto podľa napomenutia evanjelia veriaci s horiacimi sviecami v rukách sa majú podobať ľuďom očakávajúcim návrat svojho Pána. Keď príde a nájde ich bedliť, dá im miesto pri svojom stole. Celá slávnosť veľkonočnej vigílie sa koná v noci. Nemá sa začať pred súmrakom a má sa skončiť pred svitaním nedeľného rána.“
To isté platí aj pre veriacich byzantskej tradície. Sv. Augustín hovorí o nočnom slávení Paschy: „Je prirodzené, že táto noc už tvorí časť zajtrajšieho dňa, ktorý je pre nás dňom Pána. Bolo vhodné, aby vstal zmŕtvych v noci, lebo svojím zmŕtvychvstaním rozohnal naše temnoty“. Nám to pripomína kánon Paschy: Naozaj večne bude žehnaná a ospevovaná táto noc našej spásy ako jasná zora krásneho dňa, svedok Kristovho vzkriesenia, lebo v nej večné Svetlo z hrobu všetkým zažiarilo.
Marko Durlák (7. kat)
Zdroj obrázka: https://theartoftheicon.com/shop/product/jesus-christ-crown-of-thorns-hand-made-icon/