Svätý hieromučeník Antipas, biskup ázijského Pergama – 11. apríl
Hieromučeník Antipas
Svätý Antipas bol učeníkom sv. Jána Bohoslovca. Sám Ježiš Kristus hovorí v knihe Apokalypsa: „No pridŕžaš sa môjho mena a nezaprel si vieru vo mňa ani v dňoch Antipasa, môjho verného svedka; ktorého zabili…“ (Zjv 2, 13). Svätý Ján ho ustanovil za biskupa Pergama. Práve tu Antipas priviedol ku kresťanskej viere mnohých pohanov, ktorí žili v tme modloslužby a v krajnej nečistote; boli otrokmi vášní, ohovárači a násilnícki. A medzi nimi žil Antipas „ako svetlo uprostred tmy, ako ruža uprostred tŕnia, ako zlato uprostred blata.“
Bolo to obdobie veľkého prenasledovania. Ten, kto by nejakého kresťana chytil a zabil, bol považovaný za dobrého a spravodlivého. Celá pohanská viera pozostávala z čarodejníctva, vykladania snov a zo služby démonom. Démoni, vystrašení pred Antipasom ako pred ohňom, sa zjavili pohanským kňazom vo sne a vyznali, ako sa ho boja a ako kvôli nemu musia z tohto mesta utiecť.
Kňazi preto poštvali zástup ľudí proti svätcovi a začali ho mučiť a nútiť, aby sa zriekol Krista a poklonil sa modlám. No svätec im riekol: „Keď sa vaši takzvaní bohovia, vládcovia sveta, boja mňa, smrteľného človeka a musia utiecť z tohto mesta, vari podľa toho nevidíte, že celá vaša viera je klamom?“ Ešte im hovoril o Kristovej viere ako o jedinej pravej a spasiteľnej slovami: „Ja som kresťan a nemám iného Boha ako Boha kresťanského! Prestaňte sa klaňať modlám, nevzdávajte česť stvoreným veciam, zanechajte svoje modlárstvo i veštby a obráťte sa ku Kristovi, pokiaľ vám on dáva čas rozmýšľať o vašich dušiach.“
Rozhnevaný dav pohanov potom zatiahol Antipasa do pohanského chrámu bohyne Artemidy. Vo vnútri chrámu stál veľký medený býk. Pod ním rozložili oheň a keď sa meď zohriala, hodili svätého do vnútra. Antipas vo vnútri ohnivého býka oslavoval Boha s vďakou ako kedysi Jonáš vo veľrybe alebo traja mládenci v ohnivej peci. Modlil sa nahlas k Bohu, aby sila svätého kríža zvíťazila, aby sa všetci klaňali pravému Bohu, aby sa zmenšila a zanikla diablova sila a aby Božie požehnanie spočívalo na kresťanoch. Uprostred tejto modlitby svätý odovzdal svoju dušu Bohu. Bol umučený okolo roku 93, keď mal 92 rokov. Kresťania pochovali jeho telesné pozostatky, z ktorých vytekalo myro.
V starých liturgických textoch sa o Antipasovi hovorí, že „mal dar od Boha liečiť zuby“. Prečo sa nám o ňom zachovala takáto správa? Je to preto, aby sme si pomoc pýtali na správnom mieste. Jedna vec je modliť sa k Bohu v chorobe a prosiť ho o pomoc; a celkom iné je hľadať pomoc v rôznych pohanských vierach, výmysloch a veštbách. Za zdravie našej duše i tela sa modlí svätá Cirkev. Boh mnohokrát práve na príhovor svätých zázračným spôsobom lieči chorých. Avšak na to neberú ohľad tí, ktorí hľadajú pomoc v pohanských zvykoch. Ak niekoho bolí hlava, hneď hádžu uhlie. Ak prejde čierna mačka cez cestu, očakávajú nešťastie. Ak pripadne 13-ty deň na piatok, rovnako veria povere. Preto sa pozrime sústredene do nášho svedomia, lebo veriť v pohanské povery a robiť mágiu je veľký a ťažký hriech.
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.
Zdroj: furca.sk
Zdroj: johnsanidopoulos.com
