Náš otec svätý Martin Vyznávač, rímsky pápež; Svätí novozjavení mučeníci Anton, Ján a Eustatios – 14. apríl
Rímsky pápež Martin Vyznávač
Martin sa narodil v Todi (severne od Ríma) vo váženej kresťanskej rodine. Stal sa diakonom. Pápež Teodor I. ho poslal do Konštantínopola, aby potlačil blud monoteletizmus, ktorý hlásal, že Kristus mal iba jednu vôľu – a to božskú, nie ľudskú. Ich učenie bolo neskôr odsúdené na Treťom konštantínopolskom koncile v rokoch 680 – 681. Pravé učenie Cirkvi totiž znie, že Kristus mal aj božskú, aj ľudskú vôľu, ktorá bola podriadená božskej.
Aj keď bol Martin veľmi učený, predsa nemal v Konštantínopole väčší úspech. Po návrate do Ríma naďalej pomáhal pápežovi v boji proti bludárom. V roku 649 pápež Teodor zomrel a za jeho nástupcu jednohlasne zvolili diakona Martina. Nečakali na to či ho cisár schváli alebo nie a vysvätili ho za biskupa. Pravoverní kresťania sa veľmi tešili zo zvolenia Martina, ktorý bol učeným, múdrym a zároveň aj zbožným človekom.
Cisár sa však opäť pomiešal do vecí Cirkvi a vydal dva listy, ktoré hlásali monoteletizmus. Všetci biskupi Východu sa mali podľa nich správať, no zároveň mali mlčať o spomínanom blude, aby neboli roztržky. Niektorí z biskupov boli ochotní sa tomu podriadiť. Martin kvôli tomu zvolal synodu do Ríma, kde sa hovorilo o monoteletizme. Jednoznačne toto učenie zavrhli, vyhlásili ho za nekatolícke a na bludárov uvalili kliatbu. Po celom kresťanskom svete potom rozšírili toto rozhodnutie.
Pápež cisárovi poslal láskavý osobitný list, v ktorom ho prosil, aby ochraňoval pravé učenie Cirkvi. Panovníka to však pobúrilo a pápežovo počínanie pokladal za vlastizradu. Nariadil svojmu miestodržiteľovi Západnej ríše Teodorovi Kalliopasovi, aby pápeža pod akoukoľvek zámienkou uväznil a priviedol. Pápež bol vtedy už osem mesiacov chorý a ležal na posteli. Duchovenstvo aj obyvatelia Ríma však zacítili nebezpečenstvo v naoko priateľskej žiadosti o stretnutie so Svätým Otcom, ktorú predložil nový miestodržiteľ. Varovali pápeža. No on chcel zabrániť krviprelievaniu, sám s bolesťami vstal z lôžka a dobrovoľne sa vydal do rúk vojsku. Nedovolili mu vziať si so sebou nič okrem šiat, ktoré mal na sebe. Rimania sa búrili, no pápež ich tíšil. 15 mesiacov trvala cesta po mori do Konštantínopola. Došli tam 17. septembra v roku 654. Po ceste s pápežom kruto zaobchádzali. 20. decembra toho istého roku ho predviedli pred súd, kde ho obvinili z vlastizrady a odsúdili na smrť. Žoldnieri však s pápežom surovo zaobchádzali a ľudia na to len smutne pozerali.
Cisár oboznámil s výsledkom súdu aj patriarchu Pavla, ktorý náhle vážne ochorel a bol vlastne prvým pôvodcom všetkých týchto udalostí. Keď počul, čo všetko sa stalo, pohlo sa v ňom svedomie. Uvedomil si, že odsúdili nevinného a vzápätí na to zomrel. Cisárom to tiež pohlo. Odvolal rozsudok smrti, pápeža dal odviesť do iného žalára a dúfal, že sa obmäkčí. Pápežov postoj však zostal jasný. Tajne ho teda odviezli loďou na Krym, kde žil až do svojej smrti. Na polostrove zomrel od hladu a trápenia dňa 16. septembra 655. Pochovali ho v Chersonese na Kryme, neskôr jeho telo previezli do Konštantínopola a napokon do Ríma, kde ho uložili v chráme sv. Silvestra vedľa pozostatkov sv. Martina z Tours. Zachovalo sa jeho sedemnásť listov.
NA SPRACOVANÍ ĎALŠÍCH ŽIVOTOPISOV SA PRACUJE
Zdroj: zoe.sk
Zdroj: johnsanidopoulos.com
