Sväté mučenice a panny Agapa, Irena a Chionia; Svätá Bernadeta Soubirousová – 16. apríl
Mučenice Agapa, Irena a Chionia
Rodné sestry Agapa, Irena a Chionia (Láska, Pokoj a Snežná belosť), ktorým ešte ako deťom zomreli rodičia, žili na prelome tretieho a štvrtého storočia neďaleko mesta Akviley v dnešnom Taliansku. Zasvätili sa službe jedinému Bohu v panenstve, preto odmietali všetky ponuky na vydaj, ktorých nebolo málo.
Keď vládol cisár Dioklecián, boli sestry zatknuté a predvedené pred neho. Ako cisár zbadal pekné a mladé dievčatá, sľúbil im vysokopostavených ženíchov, ak sa zrieknu Krista. Sestry mu však odpovedali, že majú iba jediného Ženícha a za vieru v neho sú pripravené aj trpieť. Cisár ich aj naďalej presviedčal, ale ony neochvejne vyznávali svoju kresťanskú vieru a odmietali sa klaňať modlám. Keďže nezapreli Krista, cisár ich dal uväzniť.
Keď sa Dioklecián vybral na cestu do Macedónska, zobral so sebou nielen svojich otrokov a služobníkov, ale aj tri sestry. Tam ich odovzdal na mučenie správcovi oblasti Dulcétiovi. Keď ten uvidel krásu dievčat, zahorel k nim nečistou túžbou a sľúbil im slobodu, ak sa mu podvolia. Keďže to odmietli, rozhodol sa dosiahnuť svoje násilím – v noci sa prikradol k dverám cely a chcel vstúpiť. Vtedy ho však zasiahla neviditeľná sila, takže spanikáril a nevedel nájsť východ. Myslel si, že ho dievčatá začarovali a rozhodol sa im pomstiť. Preto na súde rozkázal vojakom, aby dievčatá obnažili, no nedokázali to urobiť, lebo šaty im akoby prirástli k telám.
O týchto udalostiach sa dozvedel cisár a odovzdal dievčatá sudcovi Sisiniovi. Ten začal výsluch najmladšou sestrou Irenou. Keď sa však presvedčil, že je neoblomná, poslal ju do väzenia a pokúšal sa prinútiť k odpadu od viery jej sestry Agapu a Chioniu. Ani tie sa však nepodvolili, preto vydal rozkaz, aby Agapu a Chioniu upálili. Keď si sestry vypočuli rozsudok, poďakovali Pánovi za vence mučeníctva a s modlitbou na perách v ohni odišli do večnosti k svojmu Bohu. Keď oheň vyhasol, všetci zbadali, že nie len telá svätých mučeníc a ani ich šaty nezhoreli, ale aj ich tváre sú pekné a pokojné, akoby zosnuli tichým spánkom. Písal sa 3. apríl roka 304.
Na druhý deň Sisinius prikázal, aby znova predviedli Irenu. Najprv ju strašil údelom starších sestier a prehováral ju, aby sa zriekla Krista. Potom sa jej vyhrážal, že ju odovzdá na zneuctenie do verejného domu. Irena však odpovedala: „Hoci bude moje telo vydané na násilné zneuctenie, moja duša sa nepoškvrní zrieknutím sa Krista.“
Keď Sisiniovi muži viedli Irenu do verejného domu, dobehli ich dvaja vojaci a povedali: „Sisinius vám prikazuje, aby ste dievča vyviedli na vysoký vrch a nechali ju tam. Potom máte prísť k nemu a podať hlásenie o splnení rozkazu.“ Keď vojaci splnili rozkaz a oznámili to Sisiniovi, začal zúriť, pretože taký rozkaz nikdy nevydal. Išlo totiž o Božích anjelov, ktorí takto zachránili dievča od zneuctenia. Ako sa Sisinius vybral spolu so svojím oddielom k hore, zbadali Irenu na jej vrchu. Jeden z vojakov napäl luk a zasiahol ju šípom. Irena ešte stačila zavolať Sisiniovi: „Smejem sa z tvojej bezmocnej zloby. Čistá a nepoškvrnená odchádzam k môjmu Ježišovi.“ Poďakovala Pánovi, ľahla si na zem a odovzdala svoju dušu Bohu. Bol deň pred svätou Paschou – 5. apríl roku 304.
NA SPRACOVANÍ ĎALŠÍCH ŽIVOTOPISOV SA PRACUJE
Zdroj: zoe.sk
Zdroj: johnsanidopoulos.com
