Náš otec svätý Atanáz Veľký – 2. máj
Svätý Atanáz Veľký
Narodil sa okolo roku 295 v Alexandrii. V tomto veľkomeste dosiahol najlepšie vzdelanie, aké mu mohol vtedajší svet ponúknuť. Ako chlapec bol svedkom Diokleciánovho a Galeriánovho krvavého prenasledovania kresťanov. V mladosti odišiel do púšte, kde bol nejaký čas žiakom prepodobného Antona Veľkého. Roku 318 bol vysvätený na diakona. Stal sa tajomníkom alexandrijského patriarchu Alexandra.
Roku 325 ho sprevádzal na Nicejský koncil, na ktorom bol odsúdený blud Ária, podľa ktorého Ježiš nie je Boh, ale iba človek. Atanázovo vystúpenie na koncile vzbudilo obdiv koncilových Otcov a preto ho po smrti patriarchu Alexandra v roku 328 zvolili za jeho nástupcu.
Biskupský úrad sv. Atanáza bol veľmi rušný a strastiplný. Zo 47 rokov na patriarchálnom stolci prežil 17 rokov v piatich vyhnanstvách. O prvé vyhnanstvo sa postarali bludári, ktorí podplatili istú ženu, aby svedčila, že ju biskup zviedol k hriechu, no nakoniec vyšlo najavo ich klamstvo. Aj napriek tomu pokračovali v útoku. Patriarchu obvinili zo zabitia klerika Arzénia. No i tu sa dokázala jeho nevina.
Počas vyhnanstva vo vzdialenom Trevíre bol Atanáz miestnymi prijatý s úctou a láskou. Počas tohto pobytu urobil na západné cirkevné kruhy hlboký dojem. Po smrti cisára Konštantína jeho nástupca Konštantín II. dovolil Atanázovi, aby sa vrátil do Alexandrie. Veriacimi bol radostne prijatý. Protivníci patriarchu však nelenili a zaslúžili sa o ďalšie vyhnanstvo. Preto ho Pápež Július I. zavolal do Ríma. Tento jeho pobyt veľmi obohatil kresťanstvo na Západe. Atanáz ich bližšie zoznámil s ideálmi mníšskeho života, ktoré poznal z vlastnej skúsenosti.
Po návrate z vyhnanstva sa Atanáz mohol desať rokov venovať pastoračnej práci vo svojom biskupstve. Jeho protivníci sa nevzdávali. Stále čakali na vhodnú chvíľu. Roku 350 bol zavraždený cisár Konštantín II. a v roku 352 zomrel pápež Július I. Obidvaja boli ochrancami Atanáza. Vtedy si protivníci vynútili odsúdenie Atanáza. Na cisárov rozkaz vtrhlo vojsko počas nočných bohoslužieb do chrámu. Mali zajať patriarchu. Mnísi a klerici, ktorí boli v chráme, obstúpili Atanáza. Takto mu pomohli utiecť. Patriarcha utiekol na líbyjskú púšť, kde sa skrýval šesť rokov.
Po návrate z púšte (za vlády cisára Juliána Apostatu) Atanáz vo svojej eparchii oživil náboženský život. Pre kresťanstvo získal mnohé významné osoby. To rozhnevalo cisára, ktorý nariadil, aby biskupa zavraždili. Akonáhle sa patriarcha dozvedel o týchto úkladoch, sadol na loď a plával po rieke Níl do Téb. Potom sa tajne vrátil naspäť a ukrýval sa vo svojom biskupskom meste až do smrti cisára. Tak sa mohol vrátiť naspäť na biskupský stolec. Trvalo to však iba sedem mesiacov. Ďalší cisár Valens poslal katolíckych biskupov do vyhnanstva. Tak sa Atanáz skrýval štyri mesiace v otcovej hrobke. Pretože sa však ľud búril a hrozil povstaním, keď sa im nevráti biskup, bol Valens donútený povoliť návrat. Patriarcha ešte sedem rokov spravoval miestnu cirkev. Zomrel 2. mája 373 vo veku 77 rokov.
Zdroj: zoe.sk
