Odchod do večnosti nášho prepodobného otca Teodóza, igumena Pečerského monastiera a vodcu mníchov spoločného života; Svätí mučeníci Timotej a Maura – 3. máj
Prepodobný otec Teodóz
Svätý Teodoz sa narodil v dedine Vasiljevce neďaleko Kyjeva. Neskoršie sa presťahoval s rodičmi do Kurska. Rýchlo sa naučil čítať. V 14-tich rokoch mu zomrel otec. Ostal iba s matkou. Chlapec od malička chcel byť mníchom, ale matka mu v tom bránila. Raz tajne opustil dom. Chcel odísť s pútnikmi do Jeruzalema. Matka ho po niekoľkých dňoch našla. Cudzincom vynadala a Teodóza odviedla zviazaného domov.
Chlapec pokračoval v asketickom živote. Všetko, čo dostával, rozdával chudobným. Zachovával prísny pôst, nosil železné okovy a piekol prosfory pre miestny chrám. Keď mal 24 rokov, dopočul sa o sv. Antonovi. Tajne opustil domov a odišiel do Kyjeva ku starcovi Antonovi, ktorý ho prijal. Žili spoločne v jaskyni. Roku 1 032 bol Teodóz postrihnutý na mnícha. Matka ho hľadala 4 roky. Keď ho našla, so slzami ho prosila, aby sa vrátil domov. On s ňou však hovoril tak presvedčivo, že nakoniec sama vstúpila do kláštora sv. Mikuláša v Kyjeve. V tejto dobe mal už Anton okolo seba viac mníchov. Sv. Teodóz medzi nimi vynikal horlivosťou. Bol prvý v chráme a často robil aj za iných.
V roku 1 054 bol vysvätený na kňaza. Keď bol igumen Varlaam o tri roky poslaný kniežacím nariadením do druhého kláštora, Teodóz bol zvolený za predstaveného. On potom ako prvý založil v Rusku spoločný mníšsky život. Dovtedy býval každý mních sám. Hoci bol Teodóz igumenom, vykonával v monastieri najťažšie práce. Nosil vodu, rúbal drevo, kopal jamy atď. Noci trávil v modlitbách. Keď spal, spal po sediačky. Jeho odev bol z hrubého plátna a hrubej vlny. Počas veľkého pôstu sa vzdialil do neďalekej jaskyne, kde žil v samote.
Chápal doslova príkaz Pána: „Nerobte si starosti o zajtrajšok.“ (Mt 6, 34). Preto nezhromažďoval žiadne zásoby, takže mnísi nemali nikdy ani chleba, ale od dobrých ľudí vždy prišla pomoc. Inokedy, keď bol sviatok Zosnutia Presvätej Bohorodičky, mnísi nemali olivový olej do lámp. Po spoločnej modlitbe priniesol istý boháč veľký džbán olivového oleja. Teodóz vynikal aj pokorou. Raz sa istý kočiš naňho hrubo oboril. No po príchode do kláštora kočiša pohostil. Tiež sa zastával ukrivdených. Mnoho sudcov na jeho príhovor menilo svoje zlé rozhodnutia. Pre chudobných zriadil v monastieri jedáleň. Keď cítil, že sa blíži jeho koniec, zavolal mníchov, dal im požehnanie a určil svojho nástupcu. Zomrel roku 1 074. Podľa svojho želania bol pochovaný v jaskyni, v ktorej trávil Veľký pôst. Roku 1 091 bolo jeho neporušené telo prenesené do nového kláštorného chrámu, kde sa nachádza do dnes.
xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx
Mučeníci Timotej a Maura
Timotej sa narodil okolo roka 265 v egyptskej dedinke Perapeon. Ľudia si Timoteja veľmi vážili, pokladali ho za svojho duchovného otca a často sa uňho stretávali, aby im čítal Sväté písmo. V tých časoch bolo totiž veľkou vzácnosťou, ak ho niekto v dedine vlastnil. Keď si mladého muža všimol tébsky biskup, ustanovil ho za čteca (prvé nižšie svätenie) a prepisovateľa bohoslužobných kníh. Maura pochádzala z tej istej obce a bola známa svojou zbožnosťou. Keď mala sedemnásť rokov, stala sa Timotejovou manželkou.
Všeobecná obľúbenosť mladého manželského páru vyvolala u niekoľkých obyvateľov obce žiarlivosť, a tak sa vybrali za správcom tébskej oblasti Areiom, aby Timoteja udali, že je kresťan. Areios okamžite vydal rozkaz, aby obvineného predviedli pred súd a aby odovzdal posvätné knihy. On však vedel, že Areios ich chce zničiť, preto mu povedal: „Nauč sa, vladár Areios, že nijaký otec nevydá svoje deti, aby boli hodené do ohňa. Preto ani ja nemôžem vydať svoje knihy do tvojich nečistých rúk. Tieto sväté knihy pomáhajú mne i kresťanom mojej dediny a vďaka nim nás strážia Pánovi anjeli.“
Areios preto nariadil, aby rozžeravili kovové tyče a vbodli ich obvinenému do uší. V dôsledku toho Timotejovi vytiekli oči a oslepol, ale napriek tomu zostal neoblomný. Po mnohorakých mukách ho zavesili dolu hlavou, do úst mu vložili kúsok dreva a na krk mu priviazali ťažký kameň. Niektoré mučenia síce nemali naňho nijaký vplyv, takže zostal nimi nedotknutý, ale predsa boli také veľké, že sami ich vykonávatelia začali prosiť správcu oblasti, aby ich zmiernil.
Keď Areios pochopil, že mučením nič nedosiahne, prišiel na myšlienku zavolať k Timotejovi jeho manželku. Dúfal, že pekná mladá žena presvedčí svojho manžela, aby sa vzdal kresťanskej viery. Maura ochotne súhlasila, že pôjde za svojím manželom a porozpráva sa s ním. Jej zámerom však nebolo naviesť ho, aby zaprel kresťanskú vieru, ale práve naopak, podporiť ho v nej. Navyše chcela aj ona sama získať povzbudenie – vedela totiž, že tiež bude musieť trpieť za vieru v Krista.
Po návšteve u Timoteja sa Maura odvážne priznala správcovi oblasti, že aj ona je kresťanka. Tieto jej slová rozzúrili Areia do nepríčetnosti. Sľúbil, že jej nájde za manžela vysokého dôstojníka, len nech prinesie obetu bohom. Keď to odmietla, rozhnevaný jej dal vytrhávať vlasy a odtínať prsty na rukách. Ona sa však modlila k Bohu, aby odpustil jej trýzniteľovi. Potom prikázal, aby ju vhodili do vriaceho kotla, ale Maura zostala nedotknutá. Areios začal podozrievať sluhov, že zo súcitu nenaplnili kotol horúcou, ale studenou vodou. Podišiel preto k Maure a prikázal jej, aby mu trocha vody vyšplechla na ruku. Keď to urobila, Areios skríkol od bolesti a prudko ju odtiahol.
Vtedy vyznal Boha, v ktorého verí Maura. Žiaľ, pod vplyvom diabla ju začal znova nahovárať k obetovaniu modlám. Areios pokračoval v mučeniach a ľud začal proti tomu reptať, ale Maura im povedala: „Nech sa ma nikto nezastáva. Ja mám iba jediného Zástancu – Boha.“ Napokon vydal Areios rozkaz, aby obidvoch ukrižovali tvárou v tvár. Bohom zázračne udržiavaní viseli manželia na krížoch deväť dní, pričom ďakovali Bohu, vzájomne sa potešovali a povzbudzovali. Na desiaty deň odovzdali svoje duše Pánovi a odišli do večnej blaženosti. Bolo to v roku 286 za vlády cisára Diokleciána.
Zdroj: zoe.sk
Zdroj: johnsanidopoulos.com
