Svätá a slávna mučenica Irena; Náš prepodobný otec Nikefor, igumen midikijského monastiera – 5. máj

Mučenica Irena

Žila v apoštolských časoch na Balkáne, v meste Magedon, kde bol jej otec Licínius macedónskym kniežaťom. Niektorí si myslia, že bola Slovanka, zrejme srbského pôvodu. Narodila sa ako pohanka, rodičia boli pohanmi. Jej pohanské meno bolo Penelopa. Sv. Timotej, učeník apoštola Pavla, pokrstil ju a aj jej dvoranky a priniesol jej Pavlove listy na čítanie.

Čoskoro obrátila ku Kristovi aj svojich súrodencov. Irena zložila sľub panenstva. Jej otec Licinius najprv prijímal názory svojej dcéry, ale neskoršie ju nútil, aby obetovala modlám. Pretože odmietla, hodil ju pod kopytá divých koní. Kone dievčaťu neublížili, ale vrhli sa na jej otca. Len jej modlitba ho zachránila od smrti. Po tomto zázraku jej otec uveril v Krista. Okrem otca ju mukám podrobili štyria rôzni králi, ale Boh ju cez svojich anjelov vždy zachránil.

Kráľ Sedekija ju po hlavu zakopal do jamy, ktorá bola naplnená zmijami a škorpiónmi. Ale Boží anjel umŕtvil jedovaté hady a ochránil svätú pannu pred zranením. Potom sa ju ten istý kráľ pokúsil prerezať pílou, ale tá sa odrážala od jej tela ako od kameňa. Neskôr ju ten istý kráľ priviazal o koleso na mlyne a pustil vodu, aby ju takto umoril. Ale voda nechcela tiecť a dievčina tak zostala živá a zdravá. Sedekijov syn, kráľ Savach, jej nabil do ľavej i pravej päty klince, naložil na ňu vrece piesku, zapriahol ju a nariadil, aby ju vodili ako dobytok ďaleko za mestom. Ale Boží anjel zatriasol zemou, tá sa otvorila a pohltila jej mučiteľov.

Prežijúc všetky muky, prešla Irena do mesta Kallipolis, kde zvestovala vieru v Krista. Tamojší kráľ Numerián ju chcel zamordovať tak, že ju hádzal do troch rozžeravených kovových volov po sebe. Ale dievčina bola zachránená a ostala nažive. A mnohí to videli a uverili. Neskôr ju chceli zabiť takým spôsobom, že ju položili na rozžeravenú mrežu. Ale to sv. Irene neublížilo a mnohých priviedla k pravej viere. Nakoniec Irenu zabil kráľ Savorij, ale Boh ju oživil. A kráľ, keď to uvidel, s množstvom ľudu uveril v Krista a dal sa pokrstiť.

Takto sv. Irena svojim utrpením a zázrakmi priviedla ku Kristovej viere vyše 100 000 pohanov. Nakoniec si sama ľahla do hrobu a kázala, aby hrob zatvorili. Po štyroch dňoch, keď hrob otvorili, ona v hrobe nebola. Takto Boh navždy preslávil pannu a mučenicu Irenu, ktorá všetko obetovala a všetko pretrpela, aby bol Boh medzi ľuďmi čo najviac preslávený. Iné životopisy uvádzajú, že na konci svojho života bola v Solúne upálená a jej pozostatky boli prenesené do Konštantínopola, kde na jej počesť bolo postavených niekoľko veľkolepých chrámov.

xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx

Midikijský igumen Nikefor

Svätý Nikefor sa narodil v roku 755 v Konštantínopole v bohatej rodine významného hodnostára. Otec sa volal Andrej a mama Fóta. Spolu s bratmi, starším Teodorom a mladším Gregorom dostal dobré vzdelanie. Žil v dobe, keď sa riešila otázka či nie je úcta k ikonám modloslužbou. Tak vznikol v Kristovej cirkvi prúd nazývaný ikonoborectvo, ktorý odmietal uctievať si ikony a preto ich pálil a ničil. V tomto období sv. Nikefor obhajoval úctu svätých ikon.

V roku 780 sa utiahol do hôr Vitínie do kláštora Heraklion v Kiose, kde viedol asketický spôsob života a prijal mníšstvo. Potom na naliehanie predstaveného kláštora Jozefa sa vydal na miesto, kde boli pozemky jeho rodiny a založil tam monastier zasvätený Presvätej Bohorodičke.

Keďže sa zvýšil počet mníchov v monastieri, vyžiadalo si to jeho rozšírenie, a preto Nikefor nadobudol ďalšie pozemky v oblasti Midikia, kde postavil Midikijský monastier zasvätený svätému Sergejovi. V r. 787 bol svätý Nikefor pozvaný patriarchom Tarasom, aby prijal účasť na 7. všeobecnom sneme v Nicei, kde sa riešila práve otázka ikonoborectva.

V období vlády cisára Konštantína VI. sa monastier stal pútnickým miestom a predstavený Nikefor mal všeobecnú úctu a uznanie. Začiatkom 9. storočia Nikefor prijal do monastiera za učeníka Nikitu, ktorý mu kvôli zhoršenému zdraviu odporučil cestu do Konštantínopola na liečenie. Avšak na ostrove Chalki prepodobný zomrel. Bolo to 4. mája 813. Jeho ostatky boli prevezené do jeho monastiera. Život prepodobného Nikefora napísal neznámy mních viac ako 10 rokov po jeho presídlení do nebeských príbytkov.

Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.

Zdroj: zoe.sk

Zdroj: azbyka.ru