Spomienka na znamenie úctyhodného kríža, ktoré sa ukázalo na nebi o deviatej hodine dňa vo svätom meste Jeruzaleme; Svätý mučeník Akakios – 7. máj
Zjavenie sa Pánovho kríža v Jeruzaleme
Po smrti rímskeho cisára svätého Konštantína Veľkého, ktorý svojím Milánskym ediktom z roku 313 povolil kresťanstvo, nastúpil na trón jeho syn Konštancius. Aj on síce zavrhoval pohanské náboženstvo a podporoval kresťanstvo, ale vyznával herézu Ária, podľa ktorej Kristus nebol Bohom, ale iba človekom. Konštancius teda prenasledoval pravoverných biskupov, svojvoľne ich zosadzoval zo stolcov, uvrhoval ich do väzenia a zástancom herézy arianizmu dával najvyššie miesta v štátnej správe. Tieto rozpory vo vnútri kresťanstva oslabovali Kristovu Cirkev aj navonok.
V tom čase, konkrétne 7. mája 351 o deviatej hodine dopoludnia, teda v utorok pred sviatkom Nanebovstúpenia Pána sa ukázalo v Jeruzaleme zvláštne znamenie: Na oblohe zažiaril nevýslovným svetlom, ďaleko silnejším ako slnečný jas, úctyhodný Pánov kríž. Rozprestieral sa od Golgoty, na ktorej bol kedysi ukrižovaný Ježiš Kristus, až po Olivový vrch, ktorý je vzdialený takmer tri kilometre; jeho šírka bola rovnaká ako jeho dĺžka. Vzhľad svätého kríža pripomínal mnohofarebnú dúhu a priťahoval k sebe pohľady všetkých.
Vidiac toto znamenie sa všetci, muži aj ženy, deti aj starci, domáci aj cudzinci, pravoverní aj heretici, ponáhľali do chrámu, kde jednomyseľne s nadšením oslavovali Ježiša Krista ako jednorodeného Božieho Syna. Ba dokonca aj mnohí nekresťania a Židia, keď videli toto znamenie, začali vyznávať, že kresťanská viera je pravá.
O udalostiach spojených so zjavením úctyhodného Pánovho Kríža na oblohe oboznámil svätý Cyril Jeruzalemský cisára Konštancia svojím listom, ktorým ho vyzýval obrátiť sa k pravej viere a vyznať Krista ako pravého Boha. O tom, že sa tak aj skutočne stalo nás informoval svätý Gregor Teológ, ktorý uviedol, že cisár Konštancius pred svojou smrťou v roku 361 oľutoval prenasledovanie pravoverných kresťanov.
xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx
Mučeník Akakios
Tento svätec bol rímskym dôstojníkom, slúžil ako vojak v armáde v Trácii v časoch cisára Maximiána. Narodil sa v Turecku v Kapadócii. Keď sa zistilo, že je kresťan, zatkli ho. Na súde povedal, že svoju vieru v Krista zdedil od svojich rodičov a že sa v nej utvrdil vidiac mnoho zázračných uzdravení skrze ostatky kresťanských svätcov. Po veľkých mukách, chrabro pretrpených v meste Pirint, bol Akakios odvedený do Byzancie, kde pretrpel nové muky, až ho nakoniec sťali mečom. Čestne trpel a presídlil sa do kráľovstva večnej radosti v roku 303.
Zdroj: zoe.sk
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.
Zdroj: zivotopisysvatych.sk
