Prenesenie ostatkov nášho otca, svätého Mikuláša Divotvorcu, z Myry do mesta Bari; Svätý prorok Izaiáš; Svätý mučeník Christofor – 9. máj

Prenesenie ostatkov sv. Mikuláša

Sv. Mikuláš bol arcibiskupom v meste Myry v Lýcijskom kraji. Keď tu v roku 342 zomrel, jeho telo pochovali v tamojšej katedrálnej cerkvi, kde sa pri jeho hrobe na jeho príhovor udialo mnoho zázrakov. Tieto pozostatky sv. Mikuláša tu spočívali až do roku 1 096. V tom čase okupovali Lýcijský kraj Turci, ktorí plienili a pálili mestá a dediny. Toto nebezpečenstvo hrozilo i mestu Myry a osobitne jeho katedrále. Kresťania sa báli o tu uložené telo, aby sa nedostalo do rúk neveriacich a nebolo znesvätené. Preto sa vrúcne modlili k Pánu Bohu, aby čestné pozostatky sv. Mikuláša aj naďalej ostali v kresťanských rukách.

V talianskom meste Bari žil vtedy jeden bohabojný kňaz menom Lup. Tomu sa podľa Božieho nariadenia zjavil vo sne sv. Mikuláš a povedal mu: „Hneď zajtra zhromaždi duchovenstvo i ľud a povedz im, aby si pripravili lode, odplávali nimi do mesta Myry a odtiaľ preniesli moje pozostatky do tohto mesta Bari.“ Kňaz Lup urobil ako mal prikázané a obyvatelia Bari, potešení touto zvesťou, najali tri lode, naložili do nich pšenicu a vyslali ich do Lýcie, presne k brehom, na ktorých ležalo mesto Myry. Priplávali tam šťastne a rýchlo odišli do chrámu.

Tam sa chopili práce, zdvihli mramorovú platňu, ktorá ležala na hrobe a hneď zacítili divnú, ale príjemnú vôňu. V hrobe našli mramorovú rakvu, z ktorej so všetkou nábožnosťou vybrali všetky kosti sv. Mikuláša. Bez zdržiavania sa pustili na spiatočnú cestu domov.

Na dvadsiaty deň, ako vyjavil sv. Mikuláš jednému z nich vo sne, šťastlivo priplávali k svojmu mestu Bari. Bolo to 9. mája 1 096. Tu s nevýslovnou radosťou a so všetkou úctou arcibiskup Urson so svojím duchovenstvom a s nepočetným zástupom tieto pozostatky uložil najprv v cerkvi sv. Ján Krstiteľa, a potom, keď vystavili veľkolepú cerkev sv. Mikuláša, do nej preniesli toto drahé a neoceniteľné bohatstvo. V tejto cerkvi v Bari sa opäť začali diať mnohé veľké zázraky, ako kedysi v Myrách. Hneď prvého dňa, keď uložili pozostatky sv. Mikuláša v chráme, Pán Boh tu uzdravil tridsať chorých.

Premnohé zázraky, ktoré vykonal Pán pri pozostatkoch sv. Mikuláša sú mocným dôkazom, že úcta k relikviám a úcta k svätým sú milé Bohu a nám ľuďom užitočné. Ak by to nebolo dovolené a milé Bohu, Pán Boh by neurobil toľko zázrakov a neudeľoval by toľko milostí tým, ktorí prejavovali osobitnú úctu pozostatkom a vzývali svätých o pomoc a orodovanie pred Bohom.

xxxxxxxxxxxxxxxxxxx

Prorok Izaiáš

Tento veľký prorok bol z kráľovského rodu. Narodil sa v Jeruzaleme otcovi Amosovi, bratovi judského kráľa. Boh povolal Izaiáša za proroka v roku 740 pred Kristom. Podľa veľkej Božej milosti dostával videnia Boha na nebeskom tróne, v obkolesení šesťkrídlych serafínov, ktorí neprestajne spievajú: „Svätý, Svätý, Svätý, Pán zástupov!“ Bol ženatý a jeho manželka sa spomína ako prorokyňa. Mal aspoň dvoch synov a dal im symbolické mená, ktoré vystihovali podstatu jeho prorockého poslania: Prvý sa volal Šeár-jašúb (čo znamená zvyšok sa obráti) a druhý Mahér-šalál-chaš-baz (čo značí náhla korisť – rýchly lup).

Izaiáš účinkoval ako prorok väčšinou v Južnom kráľovstve, ale občas prorokoval aj proti Severnému kráľovstvu. Pôsobil po prorokoch Amosovi a Ozeášovi a bol súčasníkom proroka Micheáša. Prevýšil ich však literárnymi schopnosťami a teologickou náplňou svojich prorockých rečí. Izaiáš bol jeden z najväčších prorokov Izraela. Viac, ako ktorýkoľvek iný prorok, získal početných učeníkov.

Prorokoval mnoho vecí jednotlivcom, aj celým národom. Raz chodil tri dni úplne nahý po uliciach Jeruzalema prorokujúc blízke dobytie tohto mesta vojskom asýrskeho kráľa Sennacheriba a napomínajúc kráľa a národných predstaviteľov, aby sa nespoliehali na pomoc Egypťanov a Etiópčanov, lebo aj títo budú onedlho pokorení tým istým kráľom, ale nech sa nádejajú na pomoc Boha. A toto proroctvo, ako aj všetky ostatné, sa doslovne naplnili. Avšak jeho najdôležitejšie proroctvá boli o Božom vtelení, o počatí Presvätej Panny: „Hľa, panna počne a porodí syna a dá mu meno Emanuel“, o Jánovi Predchodcovi a o mnohých udalostiach z Kristovho života.

Tento muž za čistotu svojho srdca a za horlivosť za Boha prijal zhora ešte aj dar divotvorstva. Keď obkľúčený Jeruzalem trpel smädom, on sa pomodlil k Bohu a voda vytiekla spod hory Sion. Táto voda bola nazvaná Siloam (poslaná); a k tejto vode neskôr poslal Pán Ježiš slepého od narodenia, aby sa v nej umyl a on začal vidieť. V časoch kráľa Manassesa, keď Izaiáš hromžil proti pohanským obyčajom kráľa a predstaviteľov, prirovnal vtedajšie pokolenie k Sodome a Gomore. Vtedy proti tomuto veľkému prorokovi povstal ich hnev – a tak ho chytili, vyviedli von z Jeruzalema a rozrezali ho pílou. Žil a prorokoval 700 rokov pred Kristom.

xxxxxxxxxxxxxxxxxx

Mučeník Christofor

Išlo o veľkého divotvorcu. Je zvlášť uctievaný v Španielsku. Bol umučený za Krista v roku 249 v Lýcii v Turecku zrejme za cisára Décia. O jeho živote a smrti nevieme však povedať nič určitého. Podľa gréckej tradície bol synom pohanského kráľa. Kráľova manželka bola však kresťankou. Vďaka jej modlitbám sa im narodil syn, ktorého pohanský kráľ nazval Offerus a zasvätil ho pohanským bohom Apollovi a Machmetovi. Offerus sa vyznačoval veľkou silou a obrovskou postavou.

Keď dospel, chcel slúžiť len tomu najmocnejšiemu, koho stretne. Slúžil teda mocnému kráľovi a potom aj satanovi. No zistil, že aj satan sa trasie pred krížom. Hľadal teda ďalej a našiel istého pustovníka Babylasa, ktorý mu povedal o Bohu a naučil ho základným pravdám viery. Offerus sa dal pokrstiť a prijal meno Krištof. Ako svoju úlohu a Božiu vôľu pre seba považoval pomáhať ľuďom, aby sa dostali sa na druhý breh prudkej rieky.

Jeden deň sa stalo, že prišlo dieťa, ktoré chcelo ísť tiež na druhý breh. Krištof ho teda vzal na plecia a niesol. Dieťa však bolo každým krokom ťažšie a ťažšie. Krištofovi sa zdalo, akoby niesol celý svet na svojich ramenách. Dieťa sa mu predstavilo ako Spasiteľ celého sveta a kázalo mu, aby zapichol svoju palicu do zeme na brehu rieky. Krištof tak urobil a do druhého dňa palica zapustila korene a vyrástla z nej nádherná palma. Veľa ľudí sa vďaka tomuto zázraku obrátilo. Tamojší kráľ sa na to nahneval, nechal Krištofa zavrieť do väzenia a neskôr ho dal sťať. V ikonografii sa sv. Krištof zobrazuje ako muž, ktorý na svojich ramenách nesie Ježiša Krista. Aj jeho meno v gréčtine znie Christoforos, čo v preklade značí Ten, ktorý nosí Krista.

Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.

Zdroj: furca.sk

Zdroj: dkc.kbs.sk

Zdroj: zivotopisysvatych.sk