Naši otcovia sv. Epifanios, cyperský biskup, a sv. Germanos, konštantínopolský patriarcha – 12. máj
Cyperský biskup Epifanios
Narodil sa ako Žid, ale keď spoznal silu Kristovej viery, dal sa pokrstiť spolu so svojou sestrou Kalitropiou. Vo svojich 26-tich rokoch prijal mníšstvo. Neskôr založil samostatný kláštor, kde sa preslávil po celej Palestíne a Egypte svojou askézou, duchovnou múdrosťou a divotvorstvom. Utekajúc pred ľudskou slávou vzdialil sa do Egypta. Na ceste sa stretol s veľkým Pafnutiom, ktorý mu predpovedal, že bude biskupom na ostrove Cyprus. A skutočne, po viac ako roku Božou prozreteľnosťou prišiel Epifanios na Cyprus, kde ho nečakane vybrali za biskupa.
Vo svojich 60-tich rokoch sa stal biskupom v meste Salamini a ako biskup viedol Božiu cirkev 55 rokov. Žil na zemi 115 rokov a zosnul v tomto živote, aby večne žil v Kristovom kráľovstve. Bolo to v roku 403. Z mnohých jeho diel je najznámejšia Truhlička, v ktorej objasňuje a poráža 80 heréz.
Z jeho života sa zachovala udalosť, keď ho pred smrťou pozval do Carihradu cisár Arkadios s manželkou na snem, ktorý mal na želanie cisára a cisárovnej odsúdiť pravoverného arcibiskupa sv. Jána Zlatoústeho. Keď prišiel sv. Epifanios do Konštantínopola, cisár a cisárovná ho dlho zdržali prehováraním, aby sa na sneme vyjadril proti Jánovi Zlatoústemu. On však zastával pravdu a naliehaniu cisára sa nepodvolil. Obyvatelia, ako aj Ján Zlatoústy sa nesprávne dopočuli, že sa vraj Epifanios s cisárom dohodli a preto mu Ján Zlatoústy napísal list: „Brat Epifanios, dopočul som sa, že si radil cisárovi, aby ma vyhnal; vedz, že ani ty viac neuvidíš svoju katedru.“ Nato mu Epifanios odpísal: „Trpiteľ Ján, odolávaj urážkam; vedz, že ani ty nedôjdeš na miesto, na ktoré ťa vyháňajú.“
A onedlho sa splnili obidve proroctvá týchto svätcov: Epifanios, ktorý za žiadnu cenu nechcel súhlasiť s cisárom a vyhnať Zlatoústeho, tajne nasadol na loď a plaviac sa na Cyprus na lodi zomrel. Zlatoústeho poslal cisár do vyhnanstva v Arménsku, ale tento svätec po ceste zosnul.
xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx
Konštantínopolský patriarcha Germanos
V mladosti bol násilne zmrzačený tým, že ho zbavili pohlavia a bol vyhnaný do kláštora. Ale i napriek tomu sa rozhodol naplno zasvätiť Bohu. Ako mních zažiaril sťa hviezda svojím cnostným životom. Kvôli tomu bol najprv vybraný za kizicského biskupa a potom, keď začal vládnuť Anastázios II., aj za konštantínopolského patriarchu. Keď bol patriarchom, pokrstil dieťa menom Koproným, ktoré počas krstu zašpinil vodu nečistotou. Patriarcha vtedy predpovedal, že keď sa to dieťa stane cisárom, vnesie do Svätej Cirkvi nejakú herézu. To sa aj stalo.
Keď sa stal Koproným cisárom, obnovil herézu ikonoborectva. Podľa tejto herézy sú sochy a ikony modlami a preto sa musia zničiť. Kopronýmov otec, Lev Isaurský, začal prenasledovanie ikon a keď sa mu patriarcha Germanos vzpriečil, mrzutý cisár zvolal: „Ja som cisár a kňaz!“ Zvrhol Germana z katedry a vyhnal ho do kláštora, kde tento svätec prežil ešte 10 rokov, pokiaľ ho Pán nepozval k sebe do nebeského kráľovstva v roku 740.
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ