Svätý mučeník Teodot z Ankyry; Svätí mučeníci Peter, Dionýz a spoločníci; Sedem sv. panien: Alexandra, Tekusa, Klaudia, Falina, Eufrasia, Matróna a Júlia – 18. máj
Svätý mučeník Teodot z Ankyry
Meno dnešného svätca má grécky pôvod a znamená „daný Bohom“. Obdobie života svätého Teodota spadá do času prenasledovania kresťanov za rímskeho cisára Diokleciána. Hoci bol hostinským, stal sa z neho mučeník. Životopisná legenda píše, že bol ženatý a už od mladosti čestný a bohabojný človek. Vraj aj mnoho neveriacich, tiež Židov a pohanov našlo cestu k Bohu v jeho hostinci. Pod zásterou hostinského sa ukrýval vlastne biskup, ktorý sa venoval chudobným a chorým. Svoj hostinec využíval aj ako úkryt pre prenasledovaných kresťanov.
Keď v meste Ankyra zvolili nového prefekta, počínal si voči kresťanom obzvlášť kruto. Teodot na rozdiel od kresťanov, ktorí utiekli do hôr, ostal v meste. Tu pomáhal kresťanom v núdzi, posielal pomoc kresťanom na úteku v horách a tajne pochovával zabitých a popravených. V tom čase bolo predvedených pred súd a mučených za Krista sedem dievčat – panien. Boli mučené, potupené a nakoniec utopené v jazere. Jedna z nich, sv. Tekusa, sa v sne zjavila Teodotovi a povedala mu, aby vybral ich telá z jazera a pochoval ich. Teodot šiel počas noci s jedným priateľom splniť vôľu mučenice. Podarilo sa mu nájsť všetkých sedem tiel a pochovať ich. Keď ich pochovali, prefekt začal pátrať, kto to spravil. Teodota po mučení prezradil jeho priateľ.
Teodot sa nevzpieral, no vydal sa mučiteľom sám, aby zachránil tých, ktorí mu pomáhali. On všetky muky trpel akoby bol v cudzom tele a celou svojou mysľou bol zahĺbený k Pánovi. Keď mučiteľ celé jeho telo pretvoril na rany a zuby mu rozdrvil kameňom, nariadil, aby ho sťali mečom. Po tom, čo bol privedený na popravisko, mnohí kresťania za ním plakali a sv. Teodot im hovoril: „Neplačte, bratia, za mnou, ale oslávte nášho Pána Ježiša Krista, ktorý mi pomohol duchovne sa zdokonaliť a zvíťaziť nad nepriateľom duší.“ Keď to dopovedal, položil svoju hlavu na peň pod meč. Bol sťatý v roku 303. Nejaký kňaz dôstojne pochoval mučeníkovo telo na jednej vyvýšenine mimo mesta. Na tom mieste bol neskôr postavený chrám na počesť sv. Teodota. Na ikonách sa zvykne zobrazovať s fakľou a mečom, teda nástrojmi jeho umučenia.
xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx
Mučeníci Peter, Dionýz a spoločníci
Išlo o ôsmich mučeníkov – Peter, Dionýz, Kristína, Pavol, Andrej, Herakleios, Pavlín a Benedím. Všetci títo ôsmi Kristovi duchovní atléti boli umučení za vlády cisára Décia.
Peter bol prekrásny mládenec a pochádzal z Lampsakosu. Keď ho predviedli pred miestneho prefekta, bolo mu nariadené, aby obetoval Afrodite, no on namiesto toho vyznal Krista. Preto mu pohania prelomili telo priložením reťazí, dreva a kolesa určeného na mučenie. Kvôli všetkým týmto mukám Peter odovzdal svoju dušu a dostal od Boha nevädnúcu korunu.
Dionýz a Kristína žili v Aténach, kde ich uväznili pre vyznávanie Krista. Dionýz bol vážený muž, Kristína mala iba 16 rokov. Medzi uväznenými bol aj muž menom Nikomach. Ten sa počas mučenia zriekol Krista a išiel do pohanského chrámu priniesť obeť. Keď 16-ročná Kristína počula jeho zrieknutie sa Krista, povedala: „Stratený človek! Tu si namiesto jednej hodiny utrpenia získal večné a nevýslovné muky!“ Vtedy sa zbláznil a ako besný hrýzol svoje telo a z úst vypľúval penu až pokiaľ nezomrel.
Pavol a Andrej boli z Mezopotámie a boli vojakmi. Videli odsúdenia Dionýza a Kristíny. Keď miestny prefekt videl hrdinstvo Kristíny, vydal ju do rúk Pavla a Andreja. Keď títo dvaja hľadeli na krásnu pannu, ktorá bola vtedy vo veku na manželstvo, povzbudzovali ju, aby sa s nimi správala nehanebne, ale ona ich prosby odmietla. Namiesto toho, aby im dovolila páchať na nej hriech, obrátila ich prostredníctvom svojich múdrych nabádaní, aby verili v Krista. Tak sa títo dvaja vojaci pripútali ku Kristovi, a preťali puto so svojou žiadostivosťou, čo viedlo k ich zatknutiu. Potom boli dvaja vojaci spolu s Dionýzom odvlečení na miesto ich popravy a ukameňovaní a svätej panne Kristíne odťali hlavu.
Svätí Herakleios, Pavlín a Benedím pochádzali z Atén. Tým, že kázali evanjelium, podnietili mnohých pohanov, aby sa odvrátili od hlúposti a podvodu modiel. Za to ich zatkli a postavili pred sudcu. Tyran nariadil, aby boli skúšaní mnohými trestami. Potom, čo boli hodení do rozpálenej pece a vyšli z nej Božou mocou nezranení, boli nakoniec sťatí a dostali koruny mučeníctva. Všetci chrabro vyznali Pána Ježiša a zniesli muky a smrť pre jeho meno. Stalo sa to v roku 250.
xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx
Sedem svätých panien z Ankyry
Týchto svätých sedem panenských mučeníc pochádzalo z Ankyry v Galácii. Svätý Teodot, ktorého pamiatku dnes rovnako oslavujeme, žil v tom istom meste ako mučenice. S usilovnosťou kupoval pšenicu a piekol chlieb a ten obetoval najprv Bohu a potom chudobným. Urobil to preto, lebo poškvrnený prefekt mesta nariadil, aby sa jedlá predávané kresťanom polievali vínom, ktoré bolo obetované modlám. Preto blažený išiel do väzníc, povzbudzoval tam uväznených kresťanov vo viere v Krista a dával im jedlo na prežitie.
Raz, keď išiel do väzenia, uvidel sedem panien, z ktorých jedna, ktorá sa volala Tekusa, bola jeho teta. Tieto ženy boli preto predvedené pred prefekta, a keďže odmietli obetovať modlám, boli odovzdané vojakom, aby ich zneuctili. Kristovou milosťou však boli uchránené. Potom k nim priviazali kamene a hodili ich do neďalekého jazera. Blahoslavené tak 18. mája, buď v roku 303 alebo 304, prijali mučenícku korunu.
Nasledujúcu noc sa svätá Tekusa zjavila svätému Teodotovi vo sne a požiadala ho, aby vzal jej telo a ostatné telá a dal im kresťanský pohreb. Svätý Teodot išiel k jazeru a vzal so sebou svojho priateľa Polychronia a niekoľkých ďalších kresťanov. Bola tma a cestu im osvetľovala fakľa.
Keď ich pochovali, prefekt začal pátrať, kto to spravil. Teodota po mučení prezradil jeho priateľ. Hoci po ňom začali pátrať, ochotne sa postavil pred svojich žalobcov. Keď stál pred prefektom, vyznal Krista ako Boha, a tak bol vysoko zavesený a trhaný železnými pazúrmi. Potom mu na rany vyliali soľ a ocot a napokon mu sťali hlavu 7. júna. Neľudský tyran sa pri tom nezastavil, ale dal z hrobov odstrániť relikvie siedmich panien a spáliť ich.
Zdroj: casoslov.sk
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.
Zdroj: johnsanidopoulos.com