Svätý hieromučeník Patrik, pruský biskup, a spoločníci – 19. máj
Pruský biskup Patrik a spoločníci
Svätý Patrik sa narodil na bližšie neznámom mieste zrejme okolo roku 200 a neskôr sa stal biskupom mesta Prusa v severnej časti Malej Ázie. Vzhľadom na prebiehajúce prenasledovanie kresťanov zo strany Rímskej ríše spočiatku ohlasoval evanjelium s veľkou obozretnosťou, no neskôr otvorene kritizoval pohanské kulty, a tak mnohých priviedol ku kresťanskej viere. Preto bol zatknutý a spoločne s troma kňazmi menom Akakios, Menandros a Polyainos bol predvedený na vypočúvanie pred Júlia, vladára danej oblasti. Keďže sa Július práve zberal do kúpeľov, rozhodol sa zobrať uvedených štyroch mužov spútaných železnými okovami so sebou a zaoberať sa nimi počas liečebného pobytu.
Po príchode na určené miesto priniesol Július obety pohanskému bohu lekárstva Eskulapovi a pohanským bohyniam uzdravovania. Zasadol na súdny stolec, prikázal predviesť Patrika i jeho troch spoločníkov a povedal: „Hlupák, ktorý vzýva Krista a verí prázdnym bájkam, pozri, aká veľká je všemohúcnosť našich bohov! Pozri, akú silu uzdravovať darovali týmto prameňom na náš úžitok! Ak chceš uniknúť putám i mučeniam a pokojne žiť vo svojej vlasti, padni pred ním, s poníženou prosbou sa mu pokloň a prines mu obetu.“ Svätý Patrik odpovedal vladárovi obšírnou rečou, v ktorej mu vysvetlil kresťanský názor na stvorenie sveta.
Július najprv trpezlivo počúval a potom zareagoval slovami: „To znamená, že Stvoriteľom všetkých týchto vecí je váš Kristus?“ Patrik odpovedal: „Stvoriteľom všetkého je nepochybne Kristus, nik iný, veď je napísané: ,Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo.‘ A tiež: ,Bohovia pohanov sú démoni, Pán však učinil nebesia.‘“ Vladár sa ho znova spýtal: „Krista nazývaš Stvoriteľom nebies?“ Svätec mu odvetil: „Krista nazývam Stvoriteľom všetkého, pretože je napísané: ,Lebo uvidím nebesia, diela tvojich rúk, mesiac a hviezdy, ktoré si ty založil.‘“
Na vladárovu otázku, či ho Kristus vyslobodí z vriacich prameňov, ak vydá príkaz hodiť ho tam, Patrik odpovedal: „Poznám silu svojho Krista a viem, že ma môže zachovať neporušeného a nedotknutého týmito vodami, ak bude chcieť… Nech však vedia všetci, ktorí teraz počúvajú moje slová, že tých, ktorí sa spolu s tebou klaňajú bezcitnému kameňu sťa Bohu, čaká večné mučenie v podzemnom neuhasiteľnom ohni a v najhlbšej priepasti.“
Vladár sa veľmi rozhneval, prikázal Patrika zobliecť a vrhnúť na miesto, z ktorého pramenila vriaca voda. Pri páde svätec zvolal: „Pane Ježišu Kriste, pomôž svojmu služobníkovi!“ Vyprsknuté kvapky vriacej vody spôsobili viacerým okolostojacim popáleniny, no Patrik v nej stál bez akejkoľvek ujmy a zveleboval Krista. Vtedy bezmocný vladár prikázal vojakom, aby Patrika vytiahli a spolu s jeho troma spoločníkmi sťali. Svätec sa krátko pomodlil, sklonil hlavu a zomrel mučeníckou smrťou. Vieme, že k tomu došlo 19. mája pravdepodobne v roku 250.
Zdroj: furca.sk
