Svätí veľkí králi a apoštolm rovní Konštantín a Helena – 21. máj
Cisári Konštantín a Helena
Konštantínovými rodičia boli cisár Konštancius Chlórus a cisárovná Helena. Keď začal Konštantín vládnuť, viedol tri veľké boje: jeden proti Maxenciovi, tyranovi v Ríme; druhý proti Skýtom na Dunaji a tretí proti Byzantíncom.
Keď sa Konštantín pred bojom s Maxenciom veľmi trápil a pochyboval o svojom úspechu, zjavil sa mu počas dňa žiariaci kríž na nebi, celý obkolesený hviezdami a na kríži bolo napísané: „Týmto zvíťazíš.“ Udivený cisár nariadil vykuť veľký kríž podobný tomu, aký sa mu zjavil a aby ho niesli pred vojskom. Mocou kríža získal slávne víťazstvo nad presilou nepriateľa.
Hneď nato Konštantín v roku 313 vydal tzv. Milánsky edikt, ktorým prvýkrát povolil kresťanstvo ako oficiálne náboženstvo. Keď porazil Byzantíncov, vybudoval prekrásne hlavné mesto na Bospore, ktoré sa odvtedy začalo nazývať Konštantínopol. Ale ešte predtým Konštantín upadol do ťažkej choroby malomocenstva. Lekári mu radili ako liek kúpanie v krvi zabitých detí, ale on to odmietol. Vtedy sa mu zjavili apoštoli Peter a Pavol a povedali mu, aby vyhľadal biskupa Silvestra, ktorý ho vylieči zo strašnej choroby. Biskup ho vyučil v kresťanskej viere, pokrstil ho a malomocenstvo z cisárovho tela zmizlo.
Keď v Cirkvi nastal spor okolo úkladného heretika Ária, cisár zvolal v roku 325 do Nicey Prvý všeobecný snem, kde bola heréza odsúdená a Katolícka viera utvrdená. Cisár Konštantín prežil svoju matku o 10 rokov a zosnul vo svojich 65-tich rokoch v roku 337 v Nikomédii. Jeho telo bolo pochované v chráme sv. Apoštolov v Konštantínopole.
Sv. Helena, celým menom Flavia Júlia Helena Augusta bola matkou cisára Konštantína Veľkého. Narodila sa v polovici 3. storočia v pohanskej rodine v meste Drepane. Okolo roku 270 sa vydala za rímskeho generála Konštancia Chlóra, ktorý tade prechádzal a ktorého očarila jej krása a inteligencia. Ako sa Helena dostala ku kresťanstvu, nevieme s istotou povedať. Obrátila sa asi vo veku 60 rokov a robila mnoho vecí v prospech Cirkvi i charity.
Vybudovala na Golgote chrám Vzkriesenia ako aj mnohé ďalšie chrámy vo Svätej Zemi a v Ríme. Koncom roka 326 sa vydala na púť do Svätej Zeme. Na tejto púti podľa tradície objavila pozostatky kríža, na ktorom zomrel Ježiš Kristus. Púť a námahy však dosť vyčerpali vtedy už asi osemdesiatročnú cisárovnú. Zomrela v roku 330 v Nikomédii v synovom náručí. Smútila za ňou celá ríša i Cirkev. Konštantín jej dal vystrojiť naozaj veľkolepý cisársky pohreb. Jej telo previezli do Ríma a uložili ho do sarkofágu, ktorý si cisár pôvodne nachystal pre seba.
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.
Zdroj: zivotopisysvatych.sk
