Náš prepodobný otec Simeon z Obdivuhodného vrchu; Prepodobný Nikita Stĺpnik, perejaslavský divotvorca – 24. máj
Divotvorca, prepodobný Simeon
Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „počúvajúci“. Prepodobný Simeon sa narodil v roku 521 v Antiochii. Jeho matka sa volala Marta. Otec mu zahynul pri zemetrasení a on zostal sám s matkou. Ako šesťročný vystúpil na prvý stĺp v blízkosti svojho učiteľa Jána, pod ktorého vedením sa oddal veľkému pôstnemu a modlitebnému zápasu na počudovanie všetkých tých, ktorí ho videli. Keď mal 12 rokov, odišiel na druhý stĺp, vysoký 12 metrov.
Asketikom, ktorí si zvolili život na stĺpe hovoríme stĺpnici“. Ide o druh pustovníctva, ktoré sa neuskutočňovalo na púšti, ale na vysokom stĺpe, na ktorom bola malá plošina. Na nej pustovník žil častokrát aj niekoľko rokov. Venoval sa modlitbe, rozjímaniu, poprípade aj kázaniu pútnikom, ktorí za ním prichádzali.
Svätý Simeon žil teda ako stĺpnik. Aby unikol návalu pútnikov, utiahol sa do ešte väčšej samoty a žil 10 rokov na bradle vrchu, ktorý neskôr dostal pomenovanie „Obdivuhodný vrch“. Zhodne s jeho veľkou láskou k Bohu mu bola daná výnimočná milosť, za pomoci ktorej uzdravoval každú chorobu, krotil zvery, hľadel do ďalekých krajov sveta a do ľudských sŕdc, vychádzal mimo seba a videl nebesia, rozprával sa s anjelmi, vyháňal démonov, prorokoval, žil niekedy aj 30 dní bez spánku a ešte dlhšie bez jedla, prijímal jedlo z rúk anjela. Úplne sa na ňom splnili Spasiteľove slová: „Kto verí vo mňa, tiež bude činiť skutky, ktoré ja činím, áno, ešte väčšie bude činiť.“ (Jn 14, 12)
Následne strávil ďalších 45 rokov na treťom stĺpe. Ako 12-ročný sa Simeon stal diakonom, ako 33-ročný kňazom. Jeho žiaci, ktorí mu slúžili a pomáhali pri starostlivosti o chudobných, bývali spočiatku v chatrči. Potom ich Simeon povzbudil ku stavbe kláštora a chrámu. Simeon zosnul 24. mája 592 alebo 596 vo veku 75 rokov, aby sa večne nasycoval hľadením na Božiu tvár spolu s anjelmi. Z jeho literárnej činnosti sa zachovali 3 liturgické hymny – tropáre, viacero listov a okolo 30 kázní. V nich sa javí ako do istej miery vzdelaný teológ.
Z jeho diel je zachytené poučenie o jedle. Starec Ján povedal Simeonovi: „Jedlo nepoškvrňuje človeka, lebo čistému je všetko čisté.“ Na toto odpovedal Simeon: „Aj keď jedlo človeka nepoškvrňuje, aj tak rodí špinavé myšlienky, zatemňuje myseľ, zakoreňuje a posilňuje vášeň a pretvára duchovného človeka na telesného, pripevňujúc jeho myšlienky k pozemským želaniam. Vari voda, ktorá padá z oblakov nie je čistá? Ale keď veľa prší, sejba z toho zhnije. Rovnako tak aj silná strava vyvoláva hnilobu duchovného a morálneho ľudského bytia.“
xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx
Divotvorca, prepodobný Nikita
Jeho meno má grécky pôvod a znamená „víťaz“. Svätý Nikita sa narodil okolo roku 1 100 v Jaroslavskej oblasti, v ruskom meste Preslavl-Zalesskij, severovýchodne od Moskvy. Ako mladík bol vraj známy svojou usilovnosťou, no aj chamtivosťou. Viedol búrlivý a poškvrnený život. Nezdráhal sa brať úplatky, bol krutý a zlomyseľný.
Zlom v jeho živote nastal, keď v chráme počul slová zo začiatku knihy proroka Izaiáša, kde Boh žiada nie obety, ale konanie dobra. „Načo mi je množstvo vašich obetí? – hovorí Pán. V krvi býčkov, baránkov a capov nemám zaľúbenie. Neprinášajte viac márnu obetu, ona je mi dymom ošklivým. Neznesiem hriech a slávnosť! Vaše sviatky nenávidí moja duša, stali sa mi bremenom, zunoval som znášať ich. Aj keď rozprestierate dlane, odvrátim oči od vás; a keď aj hromadíte modlitby, ja ich nevyslyším, veď vaše ruky sú plné krvi. Obmyte, očistite sa, odstráňte mi spred očí zlobu svojich skutkov, prestaňte robiť zlo! Učte sa robiť dobro, domáhajte sa práva, pomôžte utláčanému, vymôžte právo sirote, obhajujte vdovu!“ (Iz 1, 11 – 17).
Nikita opustil svoju ženu, dom i majetok, ktorý nadobudol nečestným spôsobom a vstúpil do kláštora v rodnom meste. Prvú vec, ktorú mu predstavený kláštora nariadil, bolo stáť pri bráne kláštora a po tri dni sa vyznávať zo všetkých svojich hriechov. Keď to Nikita vykonal, aby prehĺbil svoje pokánie, odobral sa do močiara bez odevu, kde mu celé telo doštípali komáre. V kláštore neustále bdel v modlitbách a konal pokánie za svoje hriechy. Mal na sebe ťažké reťaze a na nich priviazaný kameň. So súhlasom predstaveného kláštora neskôr vystúpil, podľa vzoru stĺpnikov, na vysoký stĺp. Tam ho Boh obdaril darom uzdravovať chorých na tele i duši. Konal aj exorcizmy.
Prepodobný Nikita zomrel násilnou smrťou. V roku 1 186 ho prepadli lupiči a zavraždili, v domnení, že reťaze, ktoré nosil, boli zo striebra. Keď prišli k rieke Volge, uvideli, že reťaze nie sú strieborné, ale bezcenný kov; takže ich hodili do rieky. Jednému zbožnému starcovi Simeonovi bolo vo sne odhalené, kde sú reťaze. Preto sa veľa ľudí zhromaždilo, aby ich išli nájsť. Keď prišli k rieke, videli reťaze „plávať po rieke ako strom“. S úctou ich priviedli späť do kláštora svätého Nikitu a uložili do jeho hrobky.
Jeho telo uložili v kláštore v meste Perejaslavľ, ktorý na jeho počesť premenovali na kláštor svätého Nikitu. Keď okolo roku 1 400 otvorili jeho hrobku, našli telo neporušené. Prepodobný Nikita je v Rusku obľúbeným svätcom.
Zdroj: casoslov.sk
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.
Zdroj: johnsanidopoulos.com
