Tretie nájdenie hlavy svätého a slávneho Pánovho proroka, predchodcu a krstiteľa Jána; Svätý Béda Ctihodný, kňaz a učiteľ Cirkvi – 25. máj

Tretie nájdenie hlavy Jána Krstiteľa

Dnes si Gréckokatolícka cirkev pripomína udalosť tretieho nájdenia úctyhodnej hlavy svätého proroka, predchodcu a krstiteľa Jána. Podľa tradície sa Jánova hlava nachádzala po jej druhom nájdení v roku 452 na rozličných miestach.

Počas moslimských nájazdov bola hlava v roku 820 prenesená do Komany, teda na miesto, kde bol kedysi poslaný do vyhnanstva svätý Ján Zlatoústy. Na začiatku obrazoboreckého obdobia v Byzantskej ríši ju ukryli na neznámom mieste v zemi. Keď bola úcta ikon obnovená, istý kňaz vo videní uzrel miesto, kde bola hlava ukrytá. Patriarcha Ignácios to oznámil cisárovi Michalovi, ktorý vyslal delegáciu do Komany. Tam bola hlava nájdená v striebornom relikviári na posvätnom mieste okolo roku 850.

Podobne ako pri druhom nájdení, túto vzácnu relikviu preniesli slávnostne do Konštantínopolu. 25-teho mája ju cisár, patriarcha a všetok ľud uložili s veľkou slávnostnosťou do kaplnky na cisárskom dvore.

xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx

Svätý Béda Ctihodný

Béda sa narodil neďaleko kláštora sv. Petra a Pavla v severovýchodnom Anglicku medzi rokmi 672 a 673. Keď bol dieťaťom, poslali ho do kláštora na výchovu k opátovi sv. Benediktovi Biscopovi a jeho pomocníkovi. Niektoré životopisy udávajú, že mal vtedy 7 rokov, iné dokonca píšu, že mal iba tri roky. Pod vedením opátovho pomocníka získaval nadaný Béda bohaté a všestranné vedomosti i vynikajúcu výchovu. Už v 19-tich rokoch získal diakonské svätenie. Keď mal tridsať rokov, bol vysvätený za kňaza a už vtedy bol po celom Anglicku známy ako vynikajúci vedec a zároveň svätý rehoľník.

Celý čas trávil v kláštore. Vzorne plnil základné povinnosti rehoľného života. Vo dne všetok svoj čas venoval štúdiu, vyučovaniu a písaniu, a v noci sa venoval modlitbe. Za 45 rokov rehoľného života sa riadil pravidlom: „Buď sa učiť alebo vyučovať iných, alebo písať.“ Považuje sa za najučenejšieho človeka svojej doby a človeka, ktorý mal vo svojej dobe najväčší vplyv na anglickú literatúru. Jeho spisy sú naozajstným súhrnom vedomostí tej doby vrátane komentárov k Pentateuchu (teda prvým piatim knihám Písma) a rôznym iným knihám Biblie. Písal teologické a vedecké rozpravy, historické práce a životopisy. Bol veľmi vytrvalý a tak toho počas svojho života vykonal mnoho.

Jeho všestranné vedomosti sa premietali aj do jeho diel. Okrem teológie sa v nich nájde aj matematika, zemepisné a dejepisné znalosti, rovnako i astronómia a prírodné vedy, zapodieval sa i poéziou. Ovládal gréčtinu, latinčinu i hebrejčinu. V dielach sa inšpiroval prácami cirkevných otcov. Napísal aj dejiny Cirkvi v Anglicku, taktiež písal životopisy svätých.

Na Veľkú noc v roku 735 ťažko ochorel a i napriek problémom s dýchaním sa zúčastňoval kláštorných modlitieb a snažil sa pokračovať v písaní. Zosnul v tom istom roku na sviatok Nanebovstúpenia Pána s chválospevom na perách: „Sláva Otcu i Synu, i Svätému Duchu.“ Pomenovanie „ctihodný“ mu bolo udelené na koncile v Aachene v r. 853 ako prejav uznania jeho múdrosti a učenosti. V 16-tom storočí, keď došlo k odtrhnutiu Anglicka od Katolíckej cirkvi, bol jeho hrob zničený a jeho kosti sa dostali do spoločného hrobu. Keď sa utíšili náboženské spory, úctu jeho ostatkom prišli vzdávať i nekatolícki kresťania. V roku 1 899 bol vyhlásený za učiteľa Cirkvi..

Zdroj: casoslov.sk

Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.

Zdroj: johnsanidopoulos.com

Zdroj: catholica.cz

Zdroj: zivotopisysvatych.sk