Smäd po svätosti
Cieľom našich katechéz je poukázať na obsah liturgického roka a jeho logické usporiadanie. Všímame si, ako Cirkev jednotlivými sviatkami a ich liturgickými textami katechizuje veriaci ľud. Pozrime sa teda na Nedeľu všetkých svätých.
Ak má liturgický rok svoju logiku, potom nie je náhoda, že prvá nedeľa po sviatku Zostúpenia Sv. Ducha, je nedeľou Všetkých svätých. Prečo asi? Tu si treba položiť otázku: čo znamená byť svätým? V čom svätosť spočíva? Kristus prisľúbil svojim apoštolom Ducha Utešiteľa, ktorého im aj poslal. Prítomnosť Ducha sprevádzali aj niektoré viditeľné znaky: hukot, vietor, ohnivé jazyky a schopnosť hovoriť inými jazykmi. Svätý Duch ostáva v cirkvi stále.
Lenže sprievodné znaky už nie sú. Nemáme nad hlavami ohnivé jazyky a nehovoríme jazykmi. Sv. Ján Zlatoústy na Východe a sv. Augustín na Západe už v 4. stor. vysvetľujú, prečo sa tieto výnimočné znaky vytratili a niet ich viac.
Mimoriadne znaky nemusia byť automaticky prejavom Božieho Ducha. Niekedy môžu pochádzať aj od zlého, preto je pochopiteľné, že cirkev si počína vždycky veľmi opatrne pri posudzovaní takých znakov. Smerodajné je to, čo nám hovorí Písmo. Pán vraví, že strom sa pozná po ovocí a že iba z dobrého stromu pochádza dobré ovocie. Svätí otcovia vravia, že hlavným cieľom človeka tu na zemi má byť získanie Svätého Ducha tak, aby v nás naplno účinkoval. Čím viac mu totiž dovolíme pôsobiť v našom živote, tým viac dobrého ovocia prinesieme.
O aké ovocie sa jedná? Odpoveď nájdeme znova vo Svätom Písme u apoštola Pavla: „Ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť“ (Gal 5,22). Ak si kladieme otázku: som plný Božieho Ducha?, treba sa pozrieť, či sme nositeľmi spomínaného ovocia. Ak nie, nech je to dôvod na úprimné otvorenie sa Sv. Duchu, ktorého sme už prijali pri krste. Vtedy sme ho prijali nevedome, no vedome s ním treba spolupracovať. On je oheň, my sme lampy, ktoré udržiavajú olej, aby oheň mohol horieť.
Počúvajme sv. Simeona Solúnskeho: „Duša každého z nás, je lampou. Lampa, hoci by bola plná oleja, hoci by mala knôt a bola zhotovená z nehorľavého materiálu, je úplne temná, pokiaľ nebude mať podiel na ohni tým, že bude zažatá. To platí aj o duši. Nič neosoží kráčať v temnotách so zhasnutými lampami, nech by boli akokoľvek pekné. Kto takto kráča, neuvidí ani seba, ani druhého a hoci by sa mu aj zdalo, že má všetky čnosti – ak by to vôbec bolo možné – bez svetla Svätého Ducha neuvidí dobre ani vlastné skutky, ani si nemôže byť istý tým, či sú Bohu milé.“
Nie sme lampami na ozdobu. Každá vec je dobrá len vtedy, ak plní svoj účel. Naším účelom je byť zapálenými ohňom Sv. Ducha a horieť. Vtedy budeme ukazovať cestu aj tým čo nehoria. A to je svätosť.
Marko Durlák
