Svätý apoštol Karpos, jeden zo Sedemdesiatich; Svätý Filip Neri – 26. máj
Apoštol Karpos
Jeden zo Sedemdesiatich apoštolov, ktorí sa schádzali s Ježišom. Bol zároveň nasledovníkom a súputníkom apoštola Pavla – slúžil mu pri kázaní a pri roznášaní jeho listov. Pavlom bol ustanovený za biskupa tráckej Beroie, v súčasnom Grécku. Apoštol Pavol ho spomína v Druhom liste Timotejovi.
Ale Evanjelium zvestoval aj na Kréte, kde prijal do svojho domu sv. Dionýza Areopagitu. Sv. Dionýz o ňom svedčí, že to bol človek neobyčajne čistej mysle, miernosti a nepamätal na krivdy. Tiež spomína, že sa mu vo vízii zjavil samotný Pán Ježiš so svojimi anjelmi a že nikdy nezačínal sv. liturgiu, pokiaľ predtým nemal nebeské videnie. Sv. Dionýz píše: „Karpos bol veľký vo svojich cnostiach a vyznačoval sa takou vznešenou čistotou mysle, že mal veľkú schopnosť vidieť Boha.“ Taktiež vyháňal démonov z posadnutých.
No niekedy sa vedela prejaviť aj jeho zlá horlivosť. Raz sa stalo, že stratil trpezlivosť a začal sa modliť, aby Boh zoslal smrť na dvoch hriešnych ľudí; jeden bol pohan a druhý odpadlík od kresťanskej viery. Vtedy sa Karpovi zjavil sám Pán Ježiš Kristus a povedal: „Udri ma, lebo som pripravený byť znovu ukrižovaný pre spásu ľudstva.“ Svätý Karpos opísal túto udalosť svätému Dionýzovi a ten ju zapísal pre Cirkev ako lekciu pre všetkých, že za hriešnikov je potrebné modliť sa, aby boli spasení, a nie aby boli potrestaní, „… lebo Boh je len trpezlivý s vami a nechce, aby niekto zahynul, ale aby sa všetci dali na pokánie.“ (2 Pt 3, 9).
Pravdepodobne zomrel pokojnou smrťou vo vysokom veku, ale iné pramene ukazujú, že pre Kristovo meno znášal mnohé ťažkosti a nakoniec trpel od neverných Židov, a bol zabitý. Je zaznamenané, že svätý Karpos ako biskup Beroie obrátil mnohých pohanov na vieru v Krista. Napomínaním Židov presvedčil niektorých z nich, aby uverili, že ukrižovaný Kristus je pravý Boh a Stvoriteľ všetkých vecí. Ale kvôli tomu ho ostatní Židia kruto a nemilosrdne mučili a zabili. Presídlil sa tak s dušou do Božieho kráľovstva, aby sa večne nasycoval hľadením na Pána v sláve. Jeho úctyhodné relikvie pochovali bohabojní kresťania v tom istom meste a priniesli uzdravenie mnohým chorým.
xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx
Svätý Filip Neri
Sv. Filip sa narodil 21. júla 1 515. Bolo to v čase vystúpenia reformátorov – Luthera, Zwingliho a Kalvína. Jeho rodiča pochádzali zo vznešených a bohatých rodov, avšak sami toho príliš veľa nemali. Filipova matka zomrela, keď bol ešte chlapcom. Vychovávala ho zbožná, jemnocitná nevlastná matka. Filip mal dve sestry a brata, ktorý však zomrel v mladom veku.
Prvé vzdelanie získal u dominikánov vo Florencii. Keď mal sedemnásť rokov, otcov majetok zhorel do tla, a tak zostal úplne chudobný. Filipa poslal do mestečka San Germano, aby sa tam vyučil za obchodníka. Filipovi sa to však nepáčilo, zaumienil si, že svoj život zasvätí Bohu. Keď mal 19 rokov, odišiel do Ríma. Tam sa uchýlil k svojmu zámožnému spolurodákovi, ktorý mu dal do výchovy svojich dvoch synov. Filip vo dne učil svojich zverencov a študoval, v noci sa okrem spánku aj modlieval.
Žil veľmi chudobne. Čo mal, predal, peniaze rozdal chudobným, chodil do nemocnice, opatroval chorých. Rozprával ľuďom o Bohu a o kresťanskom živote. Hriešnikov sa usiloval priviesť k pokániu. Bol známy svojou veselosťou. Ako 33-ročný založil Bratstvo Najsvätejšej Trojice, ktorého cieľom bolo poskytovať pútnikom v Ríme ubytovanie a stravu. Takisto pomáhali aj prepusteným z nemocnice a ľuďom bez prostriedkov. O tri roky nato sa na naliehanie svojho spovedníka dal vysvätiť za kňaza. Následne chcel odísť na misie do Indie, avšak prior kláštora cisterciánov, s ktorým sa o tom radil mu povedal: „Tvojou Indiou nech je Rím!“
Filip teda zostal v Ríme, ktorý sa stal naozaj jeho misijným pôsobiskom. Usiloval sa viesť ľudí k čnosti. Vďaka svojej priamosti a veselosti sa mu mnoho hriešnikov podarilo priviesť k pokániu. Ako kňaz už nekázal tak často na uliciach, ale zhromažďoval mužov a chlapcov, s ktorými o všeličom debatoval a spolu chodili aj ošetrovať chorých. V roku 1 558 preložil tieto schôdzky do zvláštnej modlitebne – do oratória nad chrámovou klenbou v chráme San Girolamo (z lat. orare – modliť sa). Členovia sa začali nazývať oratoriáni. Nebola to rehoľa ani kláštor, nemali predpisy, prísť mohol, kto chcel.
S Filipom vtedy spolupracovali viacerí svätci – sv. Ignác z Loyoly, sv. Kamil de Lellis, sv. František Saleský a ďalší. Keď zostarel, žil ako pustovník vo svojej izbe v kláštore pri Chiesa Nuova. Ochorel a 26. mája 1 595 zomrel vo veku 80 rokov. Za svätého bol vyhlásený v roku 1 622. Uctieva sa ako apoštol a patrón mesta Rím.
Zdroj: casoslov.sk
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.
Zdroj: johnsanidopoulos.com
Zdroj: zivotopisysvatych.sk
