Náš prepodobný otec Izák, igumen Dalmatovho kláštora; Svätá Jana z Arcu, panna a mučenica – 30. máj
Prepodobný otec Izák
V časoch cisára Valenciána bolo veľké prenasledovanie vyznávačov Katolíckej viery zo strany árianov, ktoré podporoval aj samotný cisár. Keď sa o tomto prenasledovaní dopočul Izák, pustovník niekde z Východu, zanechal púšť a prišiel do Konštantínopola, aby posilnil pravoverných a aby usvedčil heretikov.
Práve v tom čase šiel cisár Valencián s armádou na sever proti Gótom, ktorí postupovali od Dunaja k Trácii. Izák predstúpil pred cisára a povedal mu: „Cisár, otvor chrámy pravoverným a Boh požehná tvoju cestu!“ Ale cisár si starca nevšímal a pokračoval v ceste. Na druhý deň Izák znova vybehol pred cisára a zopakoval mu svoje napomenutie a cisár ho takmer počúvol, keby mu v tom nezabránil jeho radca, stúpenec Áriovej herézy. Keď Izák vybehol pred cisára na tretí deň, chytil jeho koňa za uzdu a prosil cisára, aby dal Božej cirkvi slobodu a vyhrážal sa mu Božím trestom, keď sa sprotiví jeho prosbe.
Rozhnevaný cisár nariadil, aby starca hodili do priepasti plnej blata a tŕnia. Zjavili sa však traja anjeli a starca z priepasti vytiahli. Na štvrtý deň Izák predstúpil pred cisára a prorocky mu predpovedal strašnú smrť, keď nedá slobodu pravoverným: „Hovorím ti, cisár, povedieš vojsko proti barbarom, ale barbarov neporazíš; zutekáš pred nimi, no ty budeš zajatý a zaživa spálený.“ Tak sa všetko aj stalo.
Barbari posekali grécku armádu ako trávu a cisár utiekol so svojím radcom – árianom a skryl sa do jednej šopy. Barbari dorazili na to miesto dozvediac sa, kde sa cisár nachádza. Obkľúčili šopu, podpálili ju a cisár Valencián zhorel so svojim radcom. Potom začal panovať cisár Teodózius Veľký, ktorý sa dopočul o Izákovi a jeho splnenom proroctve. Zavolal si ho k sebe a poklonil sa mu. Keďže v Cirkvi zavládol pokoj a áriani boli vyhnaní, Izák sa chcel vrátiť do svojej púšte, ale prehovorili ho, aby zostal v Konštantínopole.
Istý veľmož Saturnin mu postavil monastier, kde sa starec do smrti oddal askéze, činiac mnohé zázraky. Toto miesto sa naplnilo mníchmi a stalo sa veľkým monastierom. Pred smrťou Izák určil za igumena svojho učeníka Dalmata, podľa ktorého sa aj ten monastier neskôr nazval Dalmatský. Bohumilý starec Izák sa presídlil do večnosti okolo roku 383, aby sa kochal hľadením na Božiu tvár.
xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx
Svätá Jana z Arcu
Svätá Jana z Arcu je v histórii známa aj pod menom Panna Orleánska. Narodila sa 6. januára 1 412 vo Francúzsku v dedinke Domrémy. Jej rodina bola početná – mala štyroch súrodencov. Rodičia boli jednoduchí a zbožní roľníci.
V tom čase zúrila storočná vojna – anglický kráľ Henrich si nárokoval francúzske územie. Vtedajší kráľ Francúzska Karol VI. bol slabý, samopašný a nemravný. Ľudí drancoval enormne vysokými daňami. Keď mala Jana z Arcu asi dvanásť rokov, prechádzala sa raz v záhrade okolo kostola.
Zrazu počula vysloviť svoje meno. Obrátila sa a videla, že kostol je zaliaty veľkým jasom a hlas ju povzbudzoval, aby žila svoju vieru opravdivo a nábožne. Odvtedy sa jej často zjavoval sv. Michal archanjel a mučenice sv. Katarína a sv. Margaréta. Povzbudzovali ju, aby sa nebála bojovať za Francúzsko. Hoci sa necítila schopná, ako 17-ročná požiadala o audienciu u francúzskeho korunného princa Karla VII. Povedala mu o veciach, ktoré patrili k jeho tajomstvám. Nariadil rokovanie s cirkevnými hodnostármi, ktorí mu ostali verní. Napokon súhlasili s tým, že Jana pôjde do boja. Na svoju štandardu si dala namaľovať mená Ježiš a Mária a išla do boja o mesto Orleans. Vo svojom vojsku zakázala hrešiť a kliať, prostitútky poslala preč a povolala kňazov, aby sa postarali o vojakov po duchovnej stránke. Všetci ju napodiv poslúchli. 29. apríla 1 429 sa jej podarilo oslobodiť mesto od Angličanov.
Potom sa jej darilo oslobodzovať mesto za mestom. Karol VII. víťazne vtiahol do mesta Remeš, kde bol korunovaný za zákonného kráľa. Potom ju žiadal, aby pokračovala vo vojnovom ťažení, hoci ona pôvodne nechcela. Na žiadosť kráľa však poslúchla. Potom však, kvôli žiarliacim radcom, kráľ Janu zradil, nechal ju samotnú v boji. Ján Luxemburský ju zajal a v decembri 1 430 ju predal Angličanom. Tí ju odvliekli do Rouenu. Tam ju postavili pred falošný inkvizičný súd. Pod hlavičkou Cirkvi ho zámerne viedli tak, aby skončila na šibenici. Obvinili ju z kacírstva a čarodejníctva. Nakoniec ju upálili na hranici. Predtým, než zomrela, ešte pristúpila k sv. prijímaniu. Mala iba 19 rokov. Všetci okolostojaci plakali.
Kráľ Karol VII. roku 1 451 nariadil rehabilitačný proces. Prísnym vyšetrovaním sa zistilo, že bola odsúdená nespravodlivo. Pápež Kalixt III. nariadil cirkevný proces jej rehabilitácie a neskôr bol slávnostne zrušený rozsudok. Pápež Kalixt III. ju pomenoval mučenicou za vieru, vlasť a kráľa. Za svätú bola vyhlásená roku 1 920. Je spolupatrónkou Francúzska.
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.
Zdroj: zivotopisysvatych.sk
