Náš otec svätý Nikefor Vyznávač, konštantínopolský patriarcha – 2. jún
Konštantínopolský patriarcha Nikefor
Narodil sa v dobe ikonoborectva. Jeho otec Teodor bol vysoký hodnostár na cisárskom dvore, bohatý a zbožný. Keďže zastával úctu k ikonám, dostal sa do konfliktu s cisárom, ktorý ho zbavil pozície a potom ho dal bičovať a mučiť, než ho vyhnal. Nikefor teda vyrastal na príklade svojho otca, ktorý obhajoval úctu k ikonám i za cenu krvi.
Keď Nikefor videl všetku svetskú márnosť, vzdialil sa na breh Bosporu a postavil tam monastier. Ten sa rýchlo naplnil mníchmi a on ho spravoval bez toho, aby sa sám stal mníchom s ospravedlnením, že je nehodný, aj keď vo všetkom bol príkladom pre ostatných.
Na želanie ďalšieho cisára a patriarchu sa ako laik zúčastnil na Siedmom všeobecnom sneme, ktorý riešil otázku či je správne uctievať ikony. Bol veľmi prospešný Snemu svojím vynikajúcim ovládaním Svätého písma. Keď zomrel patriarcha Tarasij, Nikefor bol napriek svojej vôli vybraný za patriarchu. Hneď po zvolení prijal mníšsky postrih a rad radom všetky ostatné cirkevné hodnosti. V roku 806 bol v Chráme Božej Múdrosti intronizovaný ako patriarcha.
Nikefor bol spočiatku málo samostatný. Keď začal vládnuť cisár Lev Armén, patriarcha mu poslal na podpis knihu o Katolíckom vierovyznaní (bolo to podľa obyčaje všetkých byzantských cisárov). Cisár to nepodpísal a odložil to na čas po korunovácii. A keď ho patriarcha korunoval, odmietol tú knihu podpísať a onedlho sa prejavil ako heretik – ikonoborec. Patriarcha sa mu snažil dohovoriť a navrátiť ho k pravej viere, ale zbytočne.
Raz si cisár zavolal do paláca patriarchu Nikefora a jeho spolubiskupov. Svätý Nikefor sa vtedy otvorene zastal úcty k ikonám a cisárovi povedal: „Aj Boh prikázal Mojžišovi vyrobiť medeného hada a vztýčiť ho na púšti, aj keď tesne predtým prikázal: ‚Neurobíš si modlu.‘ Prikázal to preto, aby zachránil vyvolený ľud a aby On, Jediný a Najvyšší Boh, prejavil svoju moc prostredníctvom viditeľnej veci.“ Nato ich cisár v zúrivosti vyhnal zo svojej prítomnosti.
Cisár násilne poslal Nikefora do vyhnanstva na ostrov Prokonis, kde obzvlášť literárne tvoril a obhajoval úctu k ikonám. Vo vyhnanstve žil 13 rokov v biede a rôznych nedostatkoch, a presídlil sa do večnosti v roku 827. Ako patriarcha viedol Kristovu cirkev deväť rokov. O 19 rokov neskôr preniesli jeho pozostatky do chrámu svätých apoštolov v Konštantínopole. V tom istom čase ho vyhlásili za svätého.
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.
Zdroj: zoe.sk
Zdroj: johnsanidopoulos.com
