Náš otec svätý Cyril, alexandrijský arcibiskup – 9. jún
Alexandrijský arcibiskup Cyril
Nevieme, kedy sa presne narodil. Predpokladá sa, že to bolo okolo roku 370. Z jeho diela sa dá usúdiť, že získal veľké vzdelanie. Za životné povolanie si zvolil duchovný stav. Najprv bol mníchom. V roku 403 – už ako kňaz – sprevádzal svojho strýka, alexandrijského patriarchu Teofila, na synodu, ktorá neprávom poslala sv. Jána Zlatoústeho do vyhnanstva. V roku 412 nastúpil Cyril po svojom strýkovi na alexandrijský patriarchálny stolec. Cyril sa s mladou rozhodnosťou snažil vyriešiť všetky problémy, ale mnohokrát zachádzal priďaleko.
Alexandrijskí obyvatelia mali zvláštnu záľubu v sporoch. Ľud sa niekedy neupokojil, pokiaľ netiekla krv. Cyril chcel v týchto udalostiach jednať vždy čo najlepšie, ale nie vždy sa mu to podarilo. Mnoho kázal. Slovom sa snažil nastoliť v Alexandrii pokoj. Bol tiež neúprosným bojovníkom proti každej heréze.
V roku 429 začal konštantínopolský patriarcha Nestor hlásať, že Panna Mária neporodila Boha, ale len človeka. Preto nie je Bohorodičkou, ale len Kristorodičkou. Cyril spoznal bludnú náuku. Preto napísal Nestorovi a biskupom i mníchom veľa listov, v ktorých túto náuku rozhodne odmietol. Obrátil sa na pápeža Celestína, aby v tomto vážnom spore rozhodol. Celestín zvolal v roku 430 do Ríma synodu, ktorá uznala Cyrilovu pravovernosť a Nestora vyzvala, aby svoje bludy odvolal. Keďže to Nestor neurobil, cisár Teodóz II. zvolal v roku 431 koncil do Efezu. Na koncile odsúdili Nestorovo učenie ako bludné. Nestor bol zosadený a exkomunikovaný z Katolíckej cirkvi. Svätý patriarcha Cyril zažil od svojich odporcov neskôr väzenie, z ktorého ho oslobodil cisár.
Svätý Cyril dlhú dobu upodozrieval sv. Jána Zlatoústeho z bludnej náuky origenizmu. Preto jeho meno odmietal zapísať do diptychov (t. j. cirkevných zoznamov svätých). Z Božej milosti sa mu v jednej vízii zjavila Presvätá Bohorodička, za ktorej slávu a česť Cyril toľko bojoval, s množstvom anjelov a s Jánom Zlatoústym vo veľkej sláve. Svätá Prečistá poprosila Jána Zlatoústeho, aby odpustil Cyrilovi. Tí sa objali a jeden druhého pobozkali. Táto vízia úplne zmenila Cyrilov postoj voči Jánovi Zlatoústemu a Cyril sa s hanbou kajal, že ho takto nerozvážne nenávidel. Preto do smrti robil všetko pre to, aby čo najviac preslávil Zlatoústeho, ako veľkého Božieho svätca.
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.
Zdroj: zoe.sk
