Náš prepodobný otec Onufrios Veľký; Náš prepodobný otec Peter Atoský – 12. jún
Prepodobný Onufrios Veľký
Je to jeden z najväčších východných askétov. Žil v 4. storočí. Jeho život opísal mních menom Pafnutej, ktorý žil v 5. storočí. Tento mních sa rozhodol naplniť svoju túžbu a navštíviť anachorétov, teda pustovníkov. Kvôli tomu sa vybral na púšť. Po 42-och dňoch cesty bol unavený až na smrť a padol na zem. Vtedy sa pri ňom objavila ľudská postava hrozného vzhľadu, ktorá bola pokrytá od hlavy až po päty iba dlhými vlasmi a pár listami. Pafnutej sa dozvedel, že dotyčný sa volá Onofrios. A tak mu Onufrios porozprával o svojom živote.
Ako mladý vstúpil dnešný svätec do monastiera v Egypte nazývaného Eriti. Keď počul o dokonalosti života v samote, odišiel z monastiera. Vtedy sa mu zjavil jeho anjel ochranca a doviedol ho do jednej jaskyne v pustatine. Tu žil 60 rokov, trpel zimou i teplom, dlhý čas jedol len rastliny, ktoré sa riedko nachádzali v púšti, no často bol aj bez jedla i pitia. Vlasy a brada mu siahali po zem a jeho telo bolo zarastené dlhými chlpmi, kvôli dlhoročnej nahote. Všetky vlasy na ňom boli biele ako sneh a celý jeho výzor bol skvejúci sa, vznešený.
Po tom, čo vydržal ťažký boj s démonskými pokušeniami a keď sa mu srdce úplne posilnilo v láske k Bohu, Boží anjel mu nosil trochu chleba a vody na obživu. Po 30-tich rokoch života v púšti vyrástol pred jeho jaskyňou figovník (niektorí uvádzajú, že šlo o datľovú palmu) a vytryskol prameň čistej vody.
Na konci rozprávania Onufrios povedal: „Najväčšmi sa živím a sladko pijem Božie slová.“ Na otázku, ako prijíma Eucharistiu, pustovník odpovedal, že mu ju prináša Boží anjel každú sobotu. Na druhý deň svätec povedal Pafnutejovi: „Boh ťa sem poslal preto, aby si pochoval moje telo.“ Pafnutej navrhol Onofriovi, že bude pokračovať na jeho mieste v pustovníckom živote. Na to mu však odpovedal, že toto nie je Božia vôľa, že sa musí vrátiť do Egypta a vyrozprávať to, čoho sa stal svedkom. Potom Onufrios sklonil kolená, pomodlil sa k Bohu a oddal mu svojho ducha. Vtom Pafnutej uvidel nebeské svetlo ako osvietilo zosnulého svätca a začul spev anjelských mocností. Zosnul v roku 400.
Pafnutej dôstojne pochoval Onufriovo telo do kamenného hrobu. Následne veľký zosuv pôdy zničil Onofriovu jaskyňu, čo bolo neklamným znakom Božej vôle, že na tom mieste už nikto iný nebude žiť ako pustovník. Preto sa Pafnutej vrátil do svojho monastiera, aby ako živý svedok rozprával ostatným ohromný život Božieho človeka. A aby prehovoril, aká veľká je Božia prozreteľnosť voči tým, ktorí sa celí oddali službe Bohu.
xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx
Prepodobný Peter Atoský
Pôvodom bol Grék a povolaním vojak. Jeho rodičia boli vznešení a slávni a vo svojej domácnosti sa držali bázne Božej. Usilovali sa o to, aby ich milovaný syn bol vychovaný v každej forme božskej a ľudskej múdrosti.
Vtedajší cisár ho poslal do boja proti Arabom, ktorí sa v tom čase zmocnili oblastí patriacich Rimanom. Keď Peter odišiel do boja, podľa nevýslovného Božieho rozhodnutia bol porazený a zajatý Arabmi, ktorí ho zavreli do tmavej a špinavej väzenskej cely a zviazali železom.
Peter bol dlho väznený v meste Samara na rieke Eufrat. Keď si Peter už zúfal, pretože nemal žiadnu nádej na záchranu od ľudí, úplne sa oddal intenzívnej modlitbe k Bohu a prosil o pomoc svätého Mikuláša, ktorého si odmalička veľmi vážil. Sľúbil tiež, že ak bude oslobodený od svojich pút a väzenia, potom okamžite opustí svet a všetky svetské veci, a stane sa mníchom.
Preto svätý Mikuláš neprehliadol vieru a slzy svätého, ale zjavil sa v jeho snoch spolu so svätým Simeonom Bohopríjemcom, dotkli sa svojím žezlom jeho okov a tie sa roztopili ako vosk, pričom sa Peter odrazu ocitol na poli mimo mesta. Poradili mu, aby odišiel do Starého Ríma. Keď tam došiel, bol nad hrobom apoštola Petra postrihnutý za mnícha samotným pápežom.
Potom sa vydal loďou naspäť na Východ. V sne sa mu zjavila Presvätá Bohorodička so sv. Mikulášom. Bohorodička povedala Mikulášovi, že Petrovi určila za miesto duchovného zápasu horu Atos. Peter dovtedy o hore Atos ani nepočul. Takto vedený Božím zjavením dorazil na južný okraj hory, ktorá v tom čase nebola obývaná mníchmi. Tam našiel jaskyňu, v ktorej sa usadil. Živil sa divokými bylinami a bol úplne nahý, pretože v priebehu mnohých rokov sa jeho odev celkom rozpadol. Zakrývali ho len vlasy na hlave a fúzy a bol opásaný listami bylín.
Tak strávil 53 rokov v ťažkých duchovných zápasoch, v boji s hladom a smädom, horúčavou a mrazom, ale najviac s démonskými mocnosťami, pokiaľ to všetko s Božou pomocou neprekonal. Keďže vydržal prvé pokušenia a dobre zvládol prvé ťažké skúšky pred Bohom, Boží anjel mu začal nosiť chlieb každých 40 dní. Niekoľkokrát sa mu zjavil pokušiteľ v podobe svetlého anjela, ale Peter ho odohnal znamením kríža a menom Presvätej Bohorodičky. Rok pred smrťou ho našiel nejaký lovec, ktorý na Atose lovil jelene a z úst svätca si vypočul jeho život. Zomrel v roku 734. Jeho ostatky boli prenesené do Macedónie.
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.
Zdroj: johnsanidopoulos.com
Zdroj: zoe.sk
Zdroj: zivotopisysvatych.sk