Svätí apoštoli Bartolomej a Barnabáš – 11. jún
Apoštol Bartolomej
Nazýva sa tiež Natanael. Pochádzal z kány Galilejskej a patril k dvanástim apoštolom. To o ňom Ježiš povedal: „Toto je pravý Izraelita, v ktorom niet lesti.“ Po zoslaní Svätého Ducha hlásal evanjelium v Indii a Arménsku. Tiež v Mezopotámii, Perzii a Egypte. Činil tak spolu s apoštolom Filipom a jeho sestrou Mariannou, a s Jánom Teológom.
Spolu s Barnabášom v meste Hierapolis modlitbami usmrtili veľkú zmiju, ktorú pohania držali v chráme a pripisovali jej božskú moc. V tom istom meste vrátili zrak istému Stachiovi, ktorý bol 40 rokov slepý. Tu proti nim povstal ľud, takže Filipa aj Bartolomeja ukrižovali (Bartolomeja hore nohami). Vtom nastalo zemetrasenie, počas ktorého zahynuli zlí sudcovia a veľa ľudí. Pocítiac to ako Boží trest, mnohí pribehli, aby zvesili apoštolov z krížov, no Filip bol už mŕtvy, ale Bartolomej ešte žil.
Potom Bartolomej odišiel do Indie, kde zvestoval a preložil Matúšovo Evanjelium do indického jazyka. Potom prešiel do Arménska, kde uzdravil pomätenú kráľovu dcéru. Ale závistlivý kráľov brat Astyag chytil Božieho apoštola a ukrižoval ho, potom mu stiahol z tela kožu a nakoniec mu sťal hlavu v arménskom Albanopolise. Bolo to v roku 71. Jeho telo kresťania dôstojne pochovali do olovenej truhly.
Keďže sa nad jeho ostatkami dialo veľa zázrakov, pohania tú truhlu zobrali a hodili do mora, lenže voda truhlu doniesla k Liparským ostrovom. Tu biskup Agaton na základe božského zjavenia počas sna spoznal, že ide o truhlu s ostatkami apoštola, a preto ich privítal s veľkou radosťou a pochoval v chráme. Neskôr boli ostatky tohto veľkého apoštola prenesené do Ríma. Diali sa nad nimi veľké a ohromné zázraky. Na ikonách sa svätec zobrazuje väčšinou so zahnutým nožom – nástrojom umučenia a s knihou evanjelia. Existuje evanjelium, ktoré nesie jeho meno, považuje sa však za apokryfné, teda nepatrí do Biblie.
xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx
Apoštol Barnabáš
Narodil sa na Cypre bohatým rodičom z kmeňa Léviho. Najprv sa volal Jozef, ale apoštoli ho nazvali Barnabášom – Synom útechy – lebo výnimočne dokázal utešovať ľudské duše. V mladosti ho rodičia poslali študovať do škôl v Jerualeme, kde súčasne s apoštolom Pavlom, vtedy ešte Šavlom, navštevoval školu slávneho židovského učenca Gamaliela. Potom uveril v Krista a bol prijatý medzi jeho 72-och učeníkov. Následne predal svoj majetok a získané prostriedky venoval apoštolom. Žil s komunitou prvých kresťanov v Jeruzaleme.
Keď sa Barnabáš stal kresťanom, vytrvalo a s plačom sa modlil k Bohu, aby Boh osvetlil rozum aj Šavlovi a obrátil jeho srdce, aby sa aj on stal kresťanom. Barnabáš často hovoril Šavlovi o Kristovi, ale on sa mu vysmieval a považoval ho za oklamaného. Boh však nenechal Barnabášove modlitby bez plodov a zjavil sa Šavlovi, a obrátil ho na cestu pravdy. On potom zvolal: „Ó, Barnabáš, učiteľ pravdy, teraz som sa presvedčil, že je pravda to, čo si mi hovoril o Kristovi!“ Barnabáš sa od radosti rozplakal a objal svojho priateľa.
Keď sv. Pavol tri roky po svojom obrátení prišiel do Jeruzalema, veriaci sa vzpierali pripustiť ho do svojho spoločenstva, pretože vedeli, s akou horlivosťou prenasledoval cirkev. Barnabáš prvý vzal na seba zodpovednosť za jeho dôveryhodnosť, predstavil ho apoštolom Petrovi a Jakubovi a opísal kresťanskému spoločenstvu, ako Pavla pozval samotný Kristus. Barnabášovo slovo a jeho odporúčanie mali takú veľkú vážnosť, že sám apoštol Peter prijal sv. Pavla na 15 dní do svojho domu. Následne Barnabáš sprevádzal apoštol Pavla na jeho prvej apoštolskej ceste a ako prvý zvestoval evanjelium aj v Ríme a Miláne.
Za čias cisára Klaudia nastal na východe veľký hlad. Antiochijskí kresťania, oduševnení bratskou láskou, uskutočnili veľké zbierky na pomoc veriacim v Judei. Vyzbierané peniaze zverili Barnabášovi a Pavlovi, aby ich odniesli predstaveným jeruzalemskej cirkvi. Opisujú to Skutky apoštolov na konci 11. kapitoly. Neskôr odišli do Seleucie, odtiaľ na ostrov Cyprus. Tu v meste Salamína v židovských synagógach ohlasovali ukrižovaného Krista. Potom odišli do ďalších miest.
Cirkevní otcovia ho nazývajú apoštolom, no nie preto, že patril medzi Dvanástich, ktorých si sám Ježiš Kristus vybral, ale preto, že sa s ostatnými apoštolmi veľmi pričinil o rozšírenie Kristovej cirkvi na zemi. V Salamine na Cypre bol pravdepodobne roku 76 ukameňovaný. Bol pochovaný apoštolom Markom za západnými bránami mesta Salamina a na hrudi mal položené Matúšovo evanjeliom, ktoré vlastnou rukou prepísal. Miesto jeho hrobu bolo neznáme niekoľko storočí, ale keďže sa na tom mieste mnohí uzdravovali, bolo nazvané „miestom zdravia“. V časoch cisára Zenóna a Chalcedónskeho ekumenického snemu sa apoštol zjavil cyperskému arcibiskupovi Antimovi a to trikrát počas troch nocí a odhalil mu svoj hrob.
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.
Zdroj: zivotopisysvatych.sk
Zdroj: zoe.sk
