Uloženie rúcha Presvätej Bohorodičky – 2. júl
Uloženie rúcha Presvätej Bohorodičky
V roku 458, za čias cisára Leva Veľkého, cisárovnej Veriny a patriarchu Genadia, putovali po Svätej zemi dvaja konštantínopolskí šľachtici, Galbius a Kandidus, s cieľom pokloniť sa tunajším svätyniam.
Po príchode do Galiley našli ženu, ktorá bola Hebrejka a prechovávala úctu k božským a cnostným veciam. Žila v dome, kde sa dňom i nocou modlila, ako kedysi Anna, Fanuelova dcéra. Vo vnútornej časti jej domu títo šľachtici videli, ako kresťania prinášajú kadidlo. Keď sa na to spýtali, dozvedeli sa, že v tej miestnosti sa nachádza úctyhodné rúcho, totiž vrchné rúcho Panny Márie. Mnohí chorí a nešťastní získavali uzdravenie a pomoc od svojich trápení po modlitbe a dotknutí sa tohto rúcha. Preto požiadali ženu o povolenie, aby tam mohli celú noc bdieť. Potom starostlivo premerali drevenú truhlicu, v ktorej bolo uložené ctihodné rúcho a vybrali sa do Jeruzalema.
Keď tam prišli, dali urobiť ďalšiu truhlicu, presne takú istú ako tá v dome Hebrejky a vrátili sa opäť do jej domu. Podarilo sa im tajne vziať truhlicu, v ktorej bolo úctyhodné rúcho Presvätej Bohorodičky a poslali ju pred sebou prostredníctvom dvoch svojich mužov, zatiaľ čo vyrobenú prázdnu truhlicu, ktorá vyzerala ako pôvodná, nechali v dome. Vrátili sa do Konštantínopolu a tento drahocenný poklad úctyhodného rúcha uložili vo svojej krajine, na mieste zálivu, ktorý sa volá Blachernský.
Pretože však nechceli veľmi dlho skrývať takýto poklad, vec odhalili cisárovi Levovi. Cisára naplnila nesmierna radosť a postavil tam chrám zasvätený Panne Márii Bohorodičke. Tam sa uložil relikviár, čiže truhlica s nesmiernym pokladom – čestné rúcho a sväté pálium, teda plášť Matky Božej. Cisár dal úctyhodné rúcho prikryť kráľovským purpurom, vložil ho do inej truhlice zo zlata a prikryl vekom s kráľovským cínom. Táto truhlica sa stala strážkyňou celého kráľovského mesta a vyháňala všetky choroby a vojnových nepriateľov.
Treba poznamenať, že rúcho Presvätej Bohorodičky bolo vyrobené z materiálu, ktorý by za normálnych okolností po šiestich mesiacoch úplne zničili červy a mole. Toto čestné rúcho však nebolo postihnuté rozkladom nití alebo priadze a zostalo rovnakej farby. To svedčí o neporušenosti panenstva Bohorodičky. Raz, keď sa otvoril relikviár sa zistilo, že kráľovský purpur sa síce rozpadol, zatiaľ čo čestné rúcho Božej matky zostalo neporušené.
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.
Zdroj: johnsanidopoulos.com
