Svätí mučeníci Proklos a Hilarios, Náš prepodobný otec Michal Maleinský, Svätí manželia Loois a Zélie Martinovci – 12. júl
Mučeníci Proklos a Hilarios
Títo mučeníci boli pôvodom z Kalipty v Ázii a Proklos bol Hilariov strýko. Trpeli v časoch cisára Trajana. Svätý Proklos bol zatknutý ako prvý. Predvedený pred miestodržiteľa Maxima neohrozene vyznal svoju vieru v Krista. Miestodržiteľ sa rozhodol prinútiť svätca, aby sa podriadil cisárovi a priniesol obetu pohanským bohom. Pri vypočúvaní sa ho teda opýtal: „Z akého si rodu?“ Ten odpovedal: „Môj rod je Kristus a moja nádej je môj Boh.“ Keď sa mu sudca vyhrážal mučením, Proklos riekol: „Ak sa vy bojíte porušiť rozkaz cisára, aby ste nepadli do krátkodobého trestu, o to viac sa potom my kresťania bojíme porušiť Božie prikázanie, aby sme nepadli do večných múk!“
Tak prišlo na rad utrpenie. Počas mučenia Proklos predpovedal Maximovi, že on sám bude čoskoro donútený vyznať Krista ako pravého Boha. Pri mučení Prokla najprv zbičovali, potom mu zapálenými lampami vypálili rany na telesných údoch. Následne ho zavesili na kôl a k nohám mu priviazali ťažký kameň. Nato prinútili mučeníka bežať za vozom miestodržiteľa, ktorý smeroval k dedine Kalipta. Vyčerpaný Proklos sa modlil, aby Pán voz zastavil. Božou mocou voz zastal a žiadna sila s ním nedokázala z miesta pohnúť. Hodnostár, ktorý v ňom sedel, skamenel. Mučeník mu povedal, že zostane nepohnutý dovtedy, kým nepodpíše dokument s vyznaním Krista. Až po vyznaní Krista bude môcť voz s miestodržiteľom pokračovať v ceste.
Ponížený pohan sa ale svätému Proklovi kruto pomstil. Prikázal, aby ho vyviedli za mesto, priviazali ho k stĺpu a postrieľali šípmi. Vojaci, ktorí viedli svätého Prokla na popravu mu povedali, aby sa vzdal a zachránil si život, ale svätec povedal, že majú splniť rozkazy.
Cestou na miesto popravy stretli Hilaria, synovca svätého Prokla, ktorý so slzami v očiach objal svojho strýka. Hilarios prišiel k sudcovi a povedal: „Aj ja som kresťan.“ Vojaci ho preto chytili a uvrhli do väzenia. Svätý mučeník Proklos sa medzitým modlil za svojich mučiteľov a po tom, čo ho zasiahli šípmi, odovzdal svoju dušu Bohu. Iné životopisy uvádzajú, že zomrel ukrižovaním. Nakoniec bol aj svätý Hilarios postavený pred súd a s rovnakou odvahou ako Proklos sa priznal ku Kristovi. Po bití ho odsúdili na smrť. Mučeníkovi zviazali ruky a zraneného a zakrvaveného ho ťahali za nohy niekoľko kilometrov mestom a potom ho tri dni po smrti jeho strýka sťali mečom. Kresťania ich pochovali spoločne do jedného hrobu. Tak obaja odišli do radosti svojho Pána.
NA SPRACOVANÍ ĎALŠÍCH ŽIVOTOPISOV SA PRACUJE
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.
Zdroj: johnsanidopoulos.com
